Ako kapitalizmus odstraňuje chudobu Tlačiť
Utorok, 08 September 2009 12:11

http://www.ondrias.sk/images/socialentr.pngTakmer tretinu z celkového počtu rozvojových krajín tvoria tzv. najmenej rozvinuté krajiny (angl. The Least Developed Countries - LDC). Predstavujú krajiny trpiace vysokou chudobou, nerozvinutou dopravnou infraštruktúrou, veľmi obmedzenými vzdelávacími a zdravotnými možnosťami, málo rozvinutým poľnohospodárstvom a HDP na obyvateľa pod hranicou 900 USD. Žije v nich takmer 40% svetovej chudoby, čiže ľudí s príjmom menším ako 2 USD za deň.

 


Z uvedeného je jasné, že  práve v LDC môže priniesť boj proti chudobe z hľadiska celosvetových štatistík najväčšie úspechy a mnohí politici z bohatých krajín sa predbiehajú v silných a radikálnych vyhláseniach v podobnom duchu. Médiá ich veľmi radi interpretujú, no už máloktoré z nich spätne overí reálne výsledky sľubovanej pomoci. My tak spravíme.

Medzi svetovými politikmi prevláda názor, že globalizácia produkcie a financií a liberalizácia ekonomických aktivít pomôže zmenšiť príjmové rozdiely medzi krajinami. LDC podstúpili proces ekonomickej liberalizácie, odstraňovali právne a politické prekážky obchodu a kapitálových tokov dúfajúc, že takéto opatrenia povedú k hospodárskemu rastu a ich príjem sa priblíži k úrovni vyspelejších ekonomík. Ale až na niekoľko výnimiek bol úspech vo zvyšovaní reálnych príjmov a znižovaní chudoby zanedbateľný. Väčšina obyvateľstva zažila absolútny úpadok životnej úrovne. Polovica nemá prístup k nezávadnej vode a dve tretiny dospelého obyvateľstva sú negramotné – pokrok v sociálnej oblasti je minimálny. Domáce zdroje, ktoré by podporili ekonomický rast sú malé a nedostatočný je aj prístup k externým zdrojom financovania. Ekonomiky LDC sú podkapitalizované, chytené v pasci začarovaného kruhu: nízke príjmy a nízky rast limitujú mobilizáciu domácich zdrojov, nízka úroveň investícií a malá efektívnosť využívania zdrojov zas obmedzujú rast.

Podľa údajov zo stránky www.unctad.org rástol HDP skupiny LDC počas rokov 1970-1975 priemerne ročne o 1,5%. Značne zaostával za hospodárskym rastom všetkých rozvojových krajín (5,9%) a bol o viac ako polovicu nižší ako rast v hospodársky vyspelých krajinách. Ukazovateľ HDP p.c., klesal priemerne ročne o 1,1%, zatiaľ čo v hospodársky vyspelých krajinách ako aj rozvojových krajinách ako celku dosahoval rast. V rokoch 1975-1980 došlo k vylepšeniu oboch ukazovateľov, keď HDP rástol priemerne ročne v LDC o 2,8% a HDP p.c. vzrástol o 0,1% ročne. Nedosiahli však úroveň rozvojových krajín ako celku ani hospodársky vyspelých krajín.


V prvej polovici 80-tych rokov bol hospodársky rast v LDC vyšší v porovnaní s hospodársky vyspelými krajinami a aj s rozvojovými krajinami ako celku. V druhej polovici 80-tych rokov však výrazne poklesol.  Počas rokov 1990-1995 došlo k pozitívnej zmene a rast HDP v LDC dosiahol 3,7%. K poklesu došlo v hospodársky vyspelých krajinách z 3,6% na 1,8%, čo by mohlo svedčiť o zmenšujúcom sa rozdiele v hospodárskej úrovni oboch skupín. Keď však vezmeme do úvahy ukazovateľ reálny rast HDP p.c., zistíme opak. Počas rokov 1990-1995 stúpal HDP p.c v LDC o 1,1%


http://www.ondrias.sk/images/tabulka.jpg

ročne a takisto aj  v hospodársky vyspelých krajinách. V rozvojových krajinách došlo k významnejšiemu rastu (3,1%), takže rozdiely v hospodárskej úrovni medzi LDC a vyspelými ekonomikami a LDC a rozvojovými krajinami sa nezmenšili. Počas rokov 1995-1999 dochádza k miernemu zlepšeniu a priemerný ročný rast reálneho HDP p.c. dosahuje v LDC 3,2%, vo všetkých rozvojových krajinách 2,3% a v hospodársky vyspelých krajinách 2,0%.

Na začiatku nového tisícročia však rast HDP p.c. opäť poklesol  na v priemere 2,5%.

LDC trpia všeobecným nedostatkom vnútorných zdrojov pre ekonomický rozvoj. Keďže veľká časť obyvateľstva žije v LDC takpovediac „z rúk do úst“, a veľmi slabo je rozvinutý aj podnikateľský sektor, sú domáce úspory veľmi nízke. Domáce finančné zdroje (rozdiel medzi HDP a súkromnou spotrebou), z ktorých je možné financovať investície a verejné služby boli počas rokov 1995-1999 v priemere iba 0,15 USD na deň na osobu. V ostatných rozvojových krajinách sa tento ukazovateľ pohybuje na úrovni 0,35 USD. Takýto vývoj nielenže limituje hospodársky rast financovaný domácimi zdrojmi, ale vytvára zároveň predpoklady pre zraniteľnosť LDC hospodárstiev. Straty príjmov LDC spôsobené vonkajšími šokmi, napr. poklesom cien vyvážaných komodít, často prevyšujú objem domácich zdrojov, ktoré LDC pre prípad šokov dokážu zmobilizovať.

Možnosť vyslobodenia zo začarovaného kruhu ponúkajú externé financie, ktoré vo veľkej miere prispeli aj k zvýšeniu investičnej úrovne v LDC aj napriek nízkym domácim zdrojom. Počas 90-tych rokov a na začiatku nového tisícročia došlo v oblasti externého financovania LDC k poklesu zahraničnej pomoci a k zvýšeniu úrovne súkromných kapitálových tokov. Podľa údajov Svetovej banky poklesla v roku 2000 v porovnaní s obdobím rokov 1989 až 1993 o viac ako 22%. Priame zahraničné investície tvorili 35% celkového kapitálového prílevu v roku 1999 a v roku 2000 sa ich podiel rovnal 32%. V prepočte na obyvateľa však uvedené toky vykazujú klesajúci trend. Medzi rokmi 1999 a 2000 poklesli dlhodobé kapitálové toky do LDC o 21%.

Z celkových priamych zahraničných investícií len necelého pol percenta bolo investovaných v LDC. Približne polovica z nich smeruje len do ropu vyvážajúcich LDC. Príjem PZI stúpa ešte v ázijských LDC, kde sa investori zaujímajú o sektor textilu a odevov. Časť PZI smeruje aj do ostrovných LDC v rámci investícií do cestovného ruchu.

Spomenuté údaje dokumentujú, že o LDC okrem tých, ktoré disponujú strategickou surovinou nemajú zahraniční investori záujem. Väčšina LDC je tak odkázaná na verejné zdroje financovania formou finančnej a technickej pomoci. Jednou z nich je pomoc poskytovaná štátmi OECD, ktorú koordinuje Development Assistance Comittee – DAC. Aj keď sa financie pochádzajúce z tejto oblasti zdajú byť potrebné, v absolútnom vyjadrení z roka na rok klesajú. Oficiálna rozvojová pomoc (Official Development Assistance), ako sa nazýva pomoc OECD krajín, poklesla v nominálnom vyjadrení na hlavu od roku 1994 do roku 2000 o 35%, v reálnom vyjadrení predstavoval pokles 30%. Väčšina rozvojovej pomoci má formu bilaterálnych grantov a príspevkov do multilaterálnych organizácií. Podľa oblasti smerovania rozvojovej pomoci dochádza k znižovaniu podielu pomoci do výrobných oblastí, oblasti hospodárskej infraštruktúry a služieb a zvyšuje sa podiel do sociálnej infraštruktúry ako je napríklad vzdelanie.
Vysoké hodnoty vonkajšieho zadĺženia brzdia hospodársku výkonnosť mnohých krajín LDC. Ku koncu roka 2000 dosiahol celkový zahraničný dlh vo všetkých LDC 143,2 mld. Oproti roku 1999 sa hodnota dlhu znížila o 6,1%, v absolútnom vyjadrení to predstavuje pokles o 9,3 mld USD. K zníženiu dlhu v roku 1999 došlo najmä vďaka odpusteniu časti dlhu a v roku 2000 vďaka zmenám menových kurzov, ktoré z časti znížili malý nárast dlhu predstavujúci nové pôžičky. V nasledujúcom roku sa však dlh začal opäť šplhať nahor a na konci roku 2004 dosiahol hodnotu 163 mld. USD.

Súčasná úroveň ľudského rozvoja vo väčšine LDC je nízka a len veľmi málo LDC je na ceste k naplneniu rozvojových cieľov. Viac ako 64% populácie LDC žije v krajinách ktoré ďaleko zaostávajú za cieľom znižovania hladu. Viac ako 75% obyvateľstva LDC žije v krajinách, u ktorých je len malý predpoklad, že znížia úmrtnosť novorodencov a detí do 5 rokov ako je stanovené v cieľoch. Tretina populácie LDC je z krajín, ktoré plnia cieľ prístupu k pitnej vode na menej ako 94%. Viac ako 40% obyvateľstva pochádza z LDC, ktoré ďaleko zaostávajú za určeným zvýšením základného vzdelania, aj keď  vo vzdelanosti žien došlo k výraznému pokroku. Naďalej v LDC stúpa počet nových prípadov ochorení na maláriu, TBC a HIV/AIDS.

Ak sa zachová trend 90-tych rokov, nedosiahnu LDC v roku 2015 ani úroveň ostatných rozvojových krajín z roku 1997 resp. 1998. Predpokladaná dĺžka života by bola u mužov aj žien len o niečo vyššia ako v roku 1998 a stále by nedosiahla hodnoty ostatných rozvojových krajín. V úmrtnosti detí do päť rokov sa očakáva do roku 2015 pokles z vyše 150 na 110 z 1000 živo narodených detí, avšak v porovnaní s rozvojovými krajinami je to skoro dvojnásobok úrovne roku 1998. Vo vzdelanosti  mužov a žien sa nepredpokladá zmenšenie rozdielu a v roku 2015 by podiel vzdelaných žien na počte vzdelaných mužov  bol o 20% nižší ako v ostatných rozvojových krajinách v roku 1997, kde dosahuje skoro 100%. Podobná prognóza platí pre percento mužov a žien so základným vzdelaním, kde v roku 2015 by LDC napriek čiastočnému zlepšeniu dosiahli približne dve tretiny hodnôt ostatných rozvojových krajín za rok 1997.

Aká bude reálna situácia je momentálne ťažké odhadnúť. Faktom však podľa prepočtov UNCTAD ostáva, že ak by si LDC boli zachovali v 90-tych rokoch trend rokov 60-tych a 70-tych, mohli byť ich sociálne ukazovatele priaznivejšie a LDC by boli pri napĺňaní rozvojových cieľov úspešnejšie.

V záväzku mobilizácie finančných zdrojov sa stanovil cieľ, že „donátorské krajiny splnia svoje finančné záväzky, ktoré prijali v čo najkratšom čase.“ Krajiny, ktoré poskytujú vo forme oficiálnej rozvojovej pomoci (ORP) 0,2% svojho HNP budú pokračovať vo svojom úsilí, donátori, ktorí poskytli ORP vo výške 0,15% HNP sa budú snažiť zvýšiť pomoc na 0,2% a tí, ktorí sa zaviazali poskytnúť 0,15% HNP, ale nedosiahli túto hranicu sa budú snažiť dosiahnuť ju do piatich rokov.

Skutočnosť je taká, že v roku 2000 len Dánsko, Nórsko, Luxembursko, Švédsko a Holandsko poskytlo ORP v hodnote viac ako 0,2% ich HNP. Všetci ostatní donátori sú pod úrovňou 0,15%, aj keď Japonsko (2,1 mld USD) a USA (2,0 mld USD) sú v absolútnom vyjadrení na prvých priečkach.

Podľa odhadov  UNCTAD ak sa má dosiahnuť zníženie chudoby o polovicu, bolo by potrebné túto pomoc zdvojnásobiť. Podľa odhadov MMF a Svetovej banky dokonca strojnásobiť. Na dosiahnutie cieľov v oblasti základného vzdelania do roku 2015 by bolo potrebné navýšiť podľa odhadov UNICEF finančné zdroje (domáce a zahraničné) o 1,8 mld ročne a podľa odhadov WHO na dosiahnutie cieľov v oblasti vylepšenia zdravia by bolo potrebných ďalších 17 mld USD.

Nechávame na každom čitateľovi, nech si názor spraví sám.

Ľuboš Pajerchin

Komentárov
Vyhľadávanie
Irdun  - Preco existuje chudoba.   |2009-09-13 14:07:39
Pozrite si tento perfektny blog:

http://puschman.blog.idnes.cz/c/93406/Cer
nosi-Cikani-a-cim-jsme-se-na-nich-provinili.html

a tuto kratku scf-fi
poviedku

http://vasicek.blog.idnes.cz/c/31906/T
HERA-CLOONY.html
http://vasicek.blog.idnes.cz/c/3
1931/THERA-CLOONY-dokonceni.html

(2 dielna)
Doctor Sokrates   |2009-09-15 03:29:46
Jedno z chapadiel korpofasistickej chobotnice "odtranuje chudobu"
pouzivanim metody "structural
adjustment".
http://www.globalissues.org/arti
cle/3/structural-adjustment-a-major-cause-of-pover
ty
http://www.globalissues.org/article/26/poverty -facts-and-stats
Doctor Sokrates   |2009-09-15 03:35:32
James S. Henry a jeho kniha The blood bankers ukazuje priamo na metody
odtsranovania chudoby kapitalistami.
http://www.submergingmarkets.com/
Irdun   |2009-09-18 20:42:16
Strucny navrh ako znizit chudobu vo svete:

1.Zrusit MMF
2.Zrusit Svetovu
banku
3.Zrusit akekolvek dotacie do polnohospodarstva
4.Otvorit uplne trhy s
polnohosp.produktami aby tzv.chudobne krajiny mohli produkovat a predavat to,co
vedia vyrobit a tak postupne bohatnut.
5.Zastavit tzv.financnu pomoc rozvojovym
kraninam (ti co ju naozaj potrebuju ju aj tak nedostanu)

Chudobu sa uplne
odstranit nepodari nikdy-dolezitym faktorom je mentalita naroda,s tou moc
nenarobime, vid citacie na mojom prvom prispevku v tejto debate.
Rudo  - Chudobu odstranit je velmi jednoduché   |2009-09-21 14:32:33
Stačí urobit iba 2 /slovom dve /veci:
Zoštátnit banky a zakázať
úrok.
Absolutne nič ineho neni treba robit.Vsetko ostatné sa spraví samo.
Prokop  - re: Chudobu odstranit je velmi jednoduché   |2009-09-22 10:45:37
Rudo napísal:
Stačí urobit iba 2 /slovom dve /veci:
Zoštátnit banky a
zakázať úrok.
Absolutne nič ineho neni treba robit.Vsetko
ostatné sa spraví samo.


The
World's Billionaires
http://www.forbes.com/lists/2008/10/ billionaire
s08_The-Worlds-Billionaires_Rank.html
 
alebo
Rebríček najväčších
firiem sveta
http://ekonomika.etrend.sk/svet/rebricek-na jvacsich-fir
iem-sveta.html

zoštátniť a ešte naučiť ľudí skromnosti
Len registrovaní užívatelia môžu pridať komentár!

3.26 Copyright (C) 2008 Compojoom.com / Copyright (C) 2007 Alain Georgette / Copyright (C) 2006 Frantisek Hliva. All rights reserved."