|
 5. Kultúra
Porovnávať kultúru na Slovensku po roku 1989 so socializmom je zbytočné, predsa každý vidí obrovský rozdiel. Z väčšiny súčasnej „kultúry“ srší dekadencia. Stačí si pozrieť obálky časopisov, na ktoré sa úspešne lákajú čitatelia, alebo niektoré seriály, knihy.... Skrátka, komunistický zázrak v kultúre na Slovensku skončil v roku 1989. Uvidíme dokedy.
Rozmýšľam, prečo televízia, možno až na pár výnimiek, za 20 rokov kapitalizmu neuviedla novú televíznu inscenáciu kvalitného kultúrneho klasika? Myslím si, že by to dokázala, veď dobrí režiséri a herci nevymreli. Zo začiatku bol problém v tom, že sa rozkradli peniaze na kultúru, toky peňazí sa významne zmenili a kultúrne vzdelaní ľudia boli vytlačení na perifériu „humanistami, demokratmi a bojovníkmi za ľudské práva“. Aj teraz by sa na Slovensku našli dobrí režiséri a herci, ktorí by nás zahŕňali kvalitnými televíznymi inscenáciami. Lenže teraz je problém úplne iný. Kto by takéto televízne inscenácie pozeral? Mentálny rozsah väčšiny občanov sa pod vplyv účelovo modulovanej dekadentnej kultúry tak zúžil, že nie je mentálne schopná prijať nič hodnotné.
Dekadentnosť súčasnej kultúry, ktorá by mala odrážať súčasný život a pomáhať mu, vidieť z vysielania televíznych programov a z dokumentov vo všetkých mienkotvórnych médiách počas malých a veľkých antikomunistických orgazmov, t.j. denne. Stále nám opakujú dôkazy zločinného komunizmu, ako komunisti ublížili, uväznili alebo zabili mnoho nevinných ľudí. Pomaly už každý deň, predstavitelia týchto obetí komunizmu vystupujú v televízii, aspoň ráz za mesiac. Niektorých som už videl 100-krát, opakujúci ten istý príbeh v rôznych obmenách, väčšinou bez žiadnych dôkazov. Predpokladám, že všetky možné a aj nemožné neprávosti socializmu už boli stvárnené v mnohých dokumentoch a filmoch.
Fascinuje ma dekadentnosť až morálna retardovanosť niektorých (alebo väčšiny?) súčasných televíznych, filmových a printových redaktorov alebo kultúrnych pracovníkov. Kde sú filmy alebo televízne relácie o životných príbehoch tisíckach ľudí, ktorí spáchali po roku 1989 samovraždu následkom zlých sociálnych podmienok, poukazujúc na zločinnosť nášho kapitalizmu? Kde sú filmy alebo televízne relácie o životných príbehoch 10- až 100-tisíckach ľudí, ktorí sa po roku 1989 živili vyberaním odpadkov z košov a mnohí z nich zomreli na ulici, zamrzli alebo sa predávkovali drogami? Kde je hranica morálnej retardovanosti mnohých našich ospevovaných tvorcov kultúry, umelcov, že tieto zločiny kapitalizmu nevidia? Ozaj z kultúry ich uteší len antikomunistický orgazmus? Zatiaľ všetky fakty hovoria, že áno. Ale dokedy?
Aby som predsa uviedol nejaké konkrétne čísla o úpadku kultúry, ako vedecký pracovník sa budem zaoberať vedou na Slovensku. „Zločin“ komunistov pri rozvoji vedy a výskumu na Slovensku je veľmi významný, ako vidieť z obrázkov 39 a 40. Na obrázku 39 je ukázaný komunistický zázrak nárastu pracovníkov vedy a výskumu na Slovensku od roku 1948 (počet prac. bol 3 218) až do roku 1988 (počet prac. 64 944, nárast na 2018%). Po roku 1989, v rámci všeobecného úpadku, tento počet prudko klesol, a v roku 2007 dosiahol len 23 437 pracovníkov (36% roku 1989). Je to súčasť dekadencie kultúry a našej kolonizácie po roku 1989. Myslím si, a treba to preskúmať, že toto sa taktiež nehodí do osláv 20. Výročia antikomunistického orgazmu.
Obrázok 39
Počet pracovníkov vedy a výskumu na Slovensku (v tis.)
Výdavky na vedu a výskum počas komunistického zázraku boli okolo 4% HDP, a v percentách HDP boli porovnateľné s výdavkami vyspelých kapitalistických krajín (Obrázok 40). Po roku 1989, v rámci kolonizácia Slovenska a všeobecného úpadku, výdavky začali klesať a v roku 2007 dosiahli len 0,46% HDP. Takéto výdavky na vedu a rozvoj dávajú napríklad Brazília alebo Čile.
Obrázok 40
Slovensko: Výdavky na vedu a výskum (v % HDP)
Ako sa vyvíja podpora vedy a výskumu v okolitých krajinách vidieť na obrázku 41. Podpora v Českej republike a Rakúsku stále stúpa a podpora na Slovensku stále klesá. V roku 2006 podpora vedy a výskumu na Slovensku bola len 29% priemeru 25 krajín EÚ. Aj tu sa prejavil výsledok dekadencie v kultúre v plnej nahote. Obrázok 41
Výdavky na vedu a výskum (v % HDP) 
Zničenie vedy a vedeckého rozvoja kolonizovanej krajiny patrí medzi základné články kolonizačných protokolov. Naši kolonizátori, antikomunisti a slovenská šľachta majú pravdu. Načo je Slovákom vedecké vzdelanie, veda, rozvoj výskumu, veď v rámci kolonizácie Slovenska robia a budú aj tak robiť drotárov v zahraničných podnikoch na Slovensku alebo v zahraničí. Načo bude našim dievčatám – slúžkam, opatrovateľkám a doprovodkyňám všetkého druhu v ďalekom svete vedecké vzdelanie, veda a rozvoj výskumu?
Silno predpokladám, že vedecké vzdelanie, veda, rozvoj výskumu by bránilo v masovej aktívnej účasti na výročných oslavách antikomunistického orgazmu. „Zločin“ komunistov v práve na život. Tento „zločin“ patrí medzi najťažšie zločiny, a patrí aj medzi najťažší jav pre jeho pochopenie súčasnými „humanistami“.
Na obrázku 42 je zobrazený nárast obyvateľstva Slovenska za posledných 89 rokov. Z obrázku vidieť, že za posledných 20 rokov socializmu, 1969-1989, nárast obyvateľstva bol 877 tisíc. Nárast obyvateľstva v rokoch 1989-2009 bol len 137 tisíc. T.j. o 740 tisíc menej ako bol za socializmu. V roku 2009 máme o 702 tisíc obyvateľov menej v porovnaní s trendom za socializmu.
Obrázok 42
Počet obyvateľov na Slovensku (v tis.)
Rok 2009 = menej o 702 tisíc obyvateľov v porovnaní s trendom za socializmu
Kto rozhodol, že za posledných 20 rokov sa nenarodilo viac ako pol milióna detí? Že zo Slovenska zmizlo budúce mesto veľkosťou Bratislavy? Kto zobral týmto deťom život ešte predtým, ako sa narodili? Kde sú naši bojovníci proti potratom a stavitelia pomníkov „zločinov“ komunizmu, že stratu viac ako pol milióna životov za 20 rokov na malom Slovensku si ani nevšimli? Pravdepodobne si to nevšimli preto, lebo sa celou dušou stále sústreďujú na každoročné výročia antikomunistického orgazmu.
|
0 dávajú stále socialistické
