|
Voľakedy dávnejšie som si myslel, že slovenská spoločnosť (väčšinou jej vládnuca šľachta) dosiahla degeneračný vrchol, keď na počesť potlačenia SNP a obsadenia Banskej Bystrice nemeckým vojskom sa konala 30. októbra 1944 slávnostná Te Deum (t.j. slávnostná katolícka svätá omša) v bystrickej katedrále. Prezident Slovenského štátu a katolícky kňaz Dr. Tiso odbavoval bohoslužby a potom vyznamenal esesákov za to, že zavraždili niekoľko tisíc nevinných občanov Slovenska. Nasledoval banket v biskupskej rezidencii u Škrábika. Tiso telegraficky ďakoval Hitlerovi, že nemecké jednotky oslobodili Banskú Bystricu.
Dnes 17.11.2009 som začal pochybovať, že či to bol vrchol degenerovanosti slovenskej šľachty v našich moderných dejinách. Mám pocit, že slávnostné Te Deum z roku 1944 dnes pretromfla naša „demokratická“ slovenská šľachta, média a „všadeprítomní demokrati“. Všetci kládli vence, prezentovali sa v médiách, oslavovali na recepciách alebo v divadlách 20. výročie oslobodenia Slovenska od komunistickej totality. Čo vlastne oslavujú? Po oslobodení Slovenska od „komunistickej totality“ v roku 1989, Slovensko sa začalo kolonizovať a dnes vlastne všetko hodnotné na Slovensku patrí zahraničným kolonizátorom včítane nás občanov a našich detí. Kolonizátori si s nami robia, čo chcú a našu šľachtu to teší a oslavuje to. Po oslobodení Slovenska od „komunistickej totality“ v roku 1989, občania Slovenska pracujú za nízku mzdu v cudzích továrňach, ktoré si paradoxne sami postavili. A naša demokratická šľachta sa z toho teší a pompézne to oslavuje. Po oslobodení Slovenska od „komunistickej totality“ v roku 1989, sa na Slovensku začalo vraždiť, kde prišli o život viac ako 1000 nevinných ľudí. A naša demokratická šľachta sa z toho teší a pompézne to oslavuje. Po oslobodení Slovenska od „komunistickej totality“ v roku 1989, začali na Slovensku zomierať beznádejne chudobní ľudia na ulici, kde prišlo o život viac ako 1000 nevinných ľudí. A naša demokratická šľachta sa z toho teší a pompézne to oslavuje. Po oslobodení Slovenska od „komunistickej totality“ v roku 1989, ľudia zo zúfalstva začali na Slovensku páchať sociálne samovraždy, kde prišli o život viac ako 1000 nevinných ľudí. A naša demokratická šľachta sa z toho teší a pompézne to oslavuje. Po oslobodení Slovenska od „komunistickej totality“ v roku 1989 sa na Slovensku začalo ťažšie žiť, degenerovala kultúra, a normálni ľudia majú s tým psychické problémy, stále stúpa počet návštev na psychiatrii, v roku 2008 to bolo už 1,8 milióna návštev. A naša demokratická šľachta sa z toho teší a pompézne to oslavuje. Po oslobodení Slovenska od „komunistickej totality“ v roku 1989, Slovensko sa začalo zadlžovať, dnes totálny zahraničný dlh Slovenska dosahuje 61 miliárd dolárov. Na splácaní dlhu a jeho úrokov otročíme my, budú otročiť naše deti a možno aj vnuci. A naša demokratická šľachta sa z toho teší a pompézne to oslavuje. Po oslobodení Slovenska od „komunistickej totality“ v roku 1989, Slovensko pod diktátom „demokratických veľmocí“ musí posielať vlastných občanov, aby im išli pomáhať zabíjať nevinných ľudí v Iraku a Afganistane. A naša demokratická šľachta sa z toho teší a pompézne to oslavuje. Mohol by som vymenovať ešte počet deti, dievčat a ľudí, ktorí sa po oslobodení Slovenska od „komunistickej totality“ stratili a hádať, ako asi „demokraticky“ skončili svoj demokratický život. Ako žijú a skončia tisícky žien a mužov, ktorí slúžia roztrúsení v ďalekom a blízkom svete. Ale nemusím. Slávnostné Te Deum tu máme už celý týždeň. Zrejme protagonisti chcú si byť istí, že dosiahli vyšší degenerační vrchol, ako ich predchodcovia na slávnostnej recepcii v Banskej Bystrici v októbri 1944. Karol Ondriaš
17.11.2009
|
