Čo všetko dokáže kapitalistická demokracia Tlačiť
Štvrtok, 19 November 2009 11:51


Chudoba – čo všetko dokáže „demokraticky“ kapitalistická demokracia.
Alebo, prečo sa presadzuje kapitalistická demokracia všade vo svete.
Alebo, kapitalistická demokracia, ako nástroj moderného otroctva.

Tento článok je voľným prekladom vynikajúcej webovej stránky Anupa Shaha (Anup Shah)
http://www.globalissues.org/article/26/poverty-facts-and-stats

 

Článok podáva fakty o profesionálnom zdieraní chudobných ľuďmi, ktorí v súčasnosti vládnu pomocou

kapitalistickej demokracie.


Rozdiel medzi chudobnými a bohatými sa stále zvyšuje. Je to výsledok kapitalistickej demokracie, kde

demokracia je nekompatibilná s neobmedzeným súkromným vlastníctvom.


Skoro polovica sveta, viac ako 3 miliardy ľudí žije z menej ako 2,5 US dolára na deň. 

 

Prinajmenšom 80% populácie žije z menej ako 10 US dolárov na deň [1].


Viac ako 80% populácie žije v krajinách, kde rozdiely v príjmoch sa zvyšujú [2].


40% najchudobnejších má len 5% z celkového príjmu. Pričom, 20% najbohatších má 75% svetového príjmu

[3]. 


Podľa UNICEF, 25 000 detí zomrie denne na následky chudoby [4].


Odhaduje sa, že okolo 27-28% všetkých detí v rozvojových krajinách majú podváhu alebo sú zakrpatené

[5].


Na základe zápisu do školy, okolo 72 miliónov detí v rozvojových krajinách nechodilo do základnej školy

v roku 2005. Z toho boli 57% dievčatá [6].


Skoro miliarda ľudí na začiatku 21. Storočia je neschopná prečítať knihu alebo sa podpísať [7].


Stačilo by menej ako 1% výdajov na zbrojenie ročne, aby v roku 2000 mohli chodiť všetky deti do školy.

Nestalo sa tak [8].


Podľa odhadu 40 miliónov ľudí žije s HIV/AIDS, z nich zomrelo 3 milióny v roku 2004. 1 milión zomrelo

na maláriu [9].


Okolo 1,1 miliardy ľudí v rozvojových krajinách nemá adekvátny prístup k zdravej vode a  2,6 miliardy

nemá základné zdravotnícke zariadenia.


1,8 miliárd ľudí, ktorí majú vodu do 1 km, konzumujú 20 litrov denne. Pričom vo Veľkej Británii každý

spotrebuje viac ako 50 litrov vody len na splachovanie toalety, celkove spotrebuje 150 litrov denne.

Najvyššia spotreba vody je v USA, 600 litrov vode denne [10].


Na svete žije 2,2 miliardy detí, z toho 1 miliarda (každé druhé dieťa) v chudobe.


Počet detí bez vzdelania: 121 miliónov.


Na svete zomrelo 10,6 milióna detí v roku 2003 predtým ako dosiahlo 5 rokov. To sa rovná populácii detí

spolu vo Francúzsku, Nemecku, Grécku a Taliansku.


1,4 milióna detí zomrie ročne, pretože nemajú zdravú vody a základné zdravotníctvo.


2,2 milióna detí zomrie ročne, pretože neboli očkovaní.


15 miliónov detí sú siroty, ako výsledok HIV/AIDS [11].


Okolo 1 miliarda ľudí žila v roku 2005 v chudobných častí miest (v slamoch) [12,13].


V rozvojových krajinách 2,5 miliardy ľudí používa ako energiu len biomasu [14], čo spôsobí znečistenie

obývacieho ovzdušia a smrť okolo 1,5 milióna ľudí ročne [15].


V roku 2005, 20% najbohatších ľudí na svete súkromne skonzumovalo 76,6% celkovej konzumácie. Pričom 20%

najchudobnejších len 1,5%. 
 

Najchudobnejších 10% populácie skonzumovalo len 0,5% celkovej konzumácie, pričom 10% najbohatšej

populácie skonzumovalo 59% celkovej konzumácie.
 Source [16]


1.6 miliarda — 25% žije bez elektriny:


Počet ľudí, ktorí žijú bez elektriny:


Región Miliónov bez elektriny
Južná Ázia 706
Sub-Saharská Afrika 547
Východná Ázia 224
Ostatní   101


Hrubý domáci produkt (HDP) 41 najzadlženejších chudobných krajín (567 miliónov ľudí) je menej ako

spoločný majetok 7 najbohatších ľudí na svete [18].


HDP sveta (populácia okolo 6,5 miliárd) v roku 2006 bol 48,2 tisíc miliárd US dolárov.
Z toho HDP najbohatších krajín (okolo 1 miliarda ľudí) bol 36,6 tisíc dolárov (76%).


Majetok 497 svetových miliardárov (okolo 0,000008% svetovej populácie) bol 3,5 tisíc miliárd dolárov

(viac ako 7% svetového HDP).


Krajiny s nízkym príjmom (2,4 miliárd ľudí) mali HDP len 1,6 tisíc miliárd dolárov (3,3%) a len 2,4%

svetového exportu [20].


Krajiny s priemerným príjmom (3 miliardy ľudí) vyprodukovali zvyšok HDP, viac ako 10 tisíc miliárd

dolárov (20,7%) [19].


Totálny majetok 8,3 milióna najbohatších ľudí v roku 2004 bol 30,8 tisíc miliárd dolárov, takže

kontrolovali skoro 25% svetového finančného kapitálu. Povedané ináč, 0,13% populácie kontrolovala 25%

svetového finančného kapitálu v roku 2004 [21].


Na každý 1 dolár, ktorý rozvojová krajina dostala ako pomoc, minula viac ako 25 dolárov na splácanie

dlhu [22].


51% zo 100 svetových najbohatších útvarov (zahŕňajúc aj štáty) sú korporácie [23].


Najbohatší štát na svete má najväčší rozdiel medzi chudobnými a bohatými medzi priemyselnými štátmi

[24].


Čím je krajina chudobnejšia, tým je viac pravdepodobné, že splácanie dlhu je priamo extrahované od

ľudí, ktorí sa nepodieľali na pôžičkách a nezískali z nich žiadne peniaze [25]. 


V roku 1960, 20% najbohatších ľudí malo 30-krát vyšší príjem ako 20% najchudobnejších. V roku 1997

rozdiel sa zvýšil na 74-krát [26].


Analýza dlhotrvajúceho trendu ukazuje zväčšujúce sa rozdiely medzi najbohatšími a najchudobnejšími

krajinami.


V roku 1820 to bolo 3 ku 1
V roku 1913 to bolo 11 ku 1
V roku 1950 to bolo 35 ku 1
V roku 1973 to bolo 44 ku 1
V roku 1992 to bolo 72 ku 1
(zdroj [27]).


Ekonomický rast a skoro všetky ďalšie ukazovatele za posledných 20 rokov globalizácie (1980-2000)

ukázali veľmi jasné zhoršenie progresu v porovnaní s rokmi 1960-1980. V každom indikátore, krajiny boli

rozdelené do 5 skupín, podľa úrovne, ktoré krajiny dosiahli za začiatku roku 1960 alebo 1980.


Výsledky ukazovateľov:
- Rast: Rýchlosť rastu sa znížila vo všetkých skupinách a krajinách.
- Očakávaná dĺžka života: Progres bol znížený vo 4 z 5 skupín (výnimka bola u dlho-žijúcich 69-76

rokov).
- Dojčenská a detská úmrtnosť: Progres sa znížil u dojčenskej úmrtnosti.
- Vzdelanie a gramotnosť: Bol udržaný progres [29].


12% svetovej populácie používa 85% svetovej vody. Týchto 12% nežije v treťom svete (v rozvojových

krajinách) [30].


Výdavkové priority v roku 1998:


Kozmetika v USA: 8 miliárd US dolárov
Zmrzlina v Európe: 11 miliárd
Voňavky v Európe a v USA: 12 miliárd
Potraviny pre domáce zvieratá: 17 miliárd
Zábavný priemysel v Japonsku: 35 miliárd
Cigarety v Európe: 50 miliárd
Alkohol v Európe: 105 miliárd
Drogy vo svete: 400 miliárd
Zbrane: 780 miliárd


Porovnanie výdavkov týchto priorít s cenou, ktorá by bola potrebná na univerzálny sociálny servis vo

všetkých rozvojových krajinách:


Základné vzdelanie pre všetkých: 6 miliárd US dolárov
Voda a základné zdravotníctvo pre všetkých: 9 miliárd
Reprodukčné zdravie pre všetku ženy: 12 miliárd
Základné zdravie a potraviny: 13 miliárd
zdroj [31]

 


Notes and Sources


1. Sources:
o Shaohua Chen and Martin Ravallion, The developing world is poorer than we thought, but no less

successful in the fight against poverty 1, World Bank, August 2008
o For the 95% on $10 a day, see Martin Ravallion, Shaohua Chen and Prem Sangraula, Dollar a day

revisited 2, World Bank, May 2008. They note that 95% of developing country population lived on less

than $10 a day. Using 2005 population numbers, this is equivalent to just under 79.7% of world

population, and does not include populations living on less than $10 a day from industrialized nations.
This figure is based on purchasing power parity (PPP3), which basically suggests that prices of goods

in countries tend to equate under floating exchange rates and therefore people would be able to

purchase the same quantity of goods in any country for a given sum of money. That is, the notion that a

dollar should buy the same amount in all countries. Hence if a poor person in a poor country living on

a dollar a day moved to the U.S. with no changes to their income, they would still be living on a

dollar a day.
The new poverty line of $1.25 a day was recently announced by the World Bank (in 2008). For many years

before that it had been $1 a day. But the $1 a day used then would be $1.45 a day now if just inflation

was accounted for.
The new figures from the World Bank therefore confirm concerns that poverty has not been reduced by as

much as was hoped, although it certainly has dropped since 1981.
However, it appears that much of the poverty reduction in the last couple of decades almost exclusively

comes from China:
o China’s poverty rate fell from 85% to 15.9%, or by over 600 million people
o China accounts for nearly all the world’s reduction in poverty
o Excluding China, poverty fell only by around 10%
 
The use of the poverty line of $1 a day had long come under criticism for seeming arbitrary and using

poor quality and limited data thus risking an underestimate of poverty. The $1.25 a day level is

accompanied with some additional explanations and reasoning, including that it is a common level found

amongst the poorest countries, and that $2.50 represents a typical poverty level amongst many more

developing countries.
The $10 dollar a day figure above is close to poverty levels in the US, so is provided here to give a

more global perspective to these numbers, although the World Bank has felt it is not a meaningful

number for the poorest because they are unfortunately unlikely to reach that level any time soon.
For further details on this (as well as some additional charts), see Poverty Around The World4 on this

web site. back


2. 2007 Human Development Report5 (HDR), United Nations Development Program, November 27, 2007,

p.25.
back


3. Ibid
back


4. See Today, over 25,000 children died around the world6 from this web site. (Note that the

statistic cited uses children as those under the age of five. If it was say 6, or 7, the numbers would

be even higher.)
back


5. See the following:
o 2007 Human Development Report7 (HDR), United Nations Development Program, November 27, 2007,

p.25. (The report also notes that although India is rising economically, “the bad news is that this has

not been translated into accelerated progress in cutting under-nutrition. One-half of all rural

children [in India] are underweight for their age—roughly the same proportion as in 1992.”)
o Millennium Development Goals Report 20078
back


6. Millennium Development Goals Report 20079. The report importantly notes that “As high as this

number seems, surveys show that it underestimates the actual number of children who, though enrolled,

are not attending school. Moreover, neither enrolment nor attendance figures reflect children who do

not attend school regularly. To make matters worse, official data are not usually available from

countries in conflict or post-conflict situations. If data from these countries were reflected in

global estimates, the enrolment picture would be even less optimistic.”
back


7. The State of the World’s Children, 199910, UNICEF
back


8. State of the World11, Issue 287 - Feb 1997, New Internationalist
back


9. 2007 Human Development Report12 (HDR), United Nations Development Program, November 27, 2007,

p.25.
back


10. 2006 United Nations Human Development Report 13, pp.6, 7, 35
back


11. State of the World’s Children, 2005 14, UNICEF
back


12. 2007 Human Development Report15 (HDR), United Nations Development Program, November 27, 2007,

p.25.
back


13. Millennium Development Goals Report 200716
back


14. Ibid, p.45
back


15. Ibid, p.45
back


16. World Development Indicators 2008 17, World Bank, August 2008
back


17. Millennium Development Goals Report 200718, p.44
back


18. See the following:
o World Bank Key Development Data & Statistics19, World Bank, accessed March 3, 2008
o Luisa Kroll and Allison Fass, The World’s Richest People20, Forbes, March 3, 2007
o World Bank’s list of Heavily Indebted Poor Countries (41 countries)21, accessed March 3, 2008
back


19. See the following:
o World Bank Key Development Data & Statistics22, World Bank, accessed March 3, 2008
o Luisa Kroll and Allison Fass, The World’s Richest People23, Forbes, March 3, 2007
back


20. Trade Data24, World Bank Data & Statistics, accessed March 3, 2008
back


21. Eileen Alt Powell, Some 600,000 join millionaire ranks in 2004 25, Associate Press, June 9,

2005
back


22. Based on World Bank data (accessed March 3, 2008) as follows:
o Total debts of the developing world in 200626: $2.7 trillion
o Total official development assistance in 200627: $106 billion
back


23. See the following:
o Holding Transnationals Accountable28, IPS, August 11, 1998
o Top 200: The Rise of Corporate Global Power29, by Sarah Anderson and John Cavanagh, Institute

for Policy Studies, November 2000
back


24. Log cabin to White House? Not any more30, The Observer, April 28, 2002
back
25. Debt - The facts31, Issue 312 - May 1999, New Internationalist
back


26. 1999 Human Development Report32, United Nations Development Programme
back
27. Ibid
back


28. World Resources Institute Pilot Analysis of Global Ecosystems, February 2001, (in the Food Feed

and Fiber section33). Note, that despite the food production rate being better than population growth

rate, there is still so much hunger around the world.
back


29. The Scorecard on Globalization 1980-2000: Twenty Years of Diminished Progress 34, by Mark

Weisbrot, Dean Baker, Egor Kraev and Judy Chen, Center for Economic Policy and Research, August 2001.
back


30. Maude Barlow, Water as Commodity - The Wrong Prescription35, The Institute for Food and

Development Policy, Backgrounder, Summer 2001, Vol. 7, No. 3
back


31. Consumerism36, Volunteer Now! (undated)
back
Where next?

 

Related articles
1. Poverty Facts and Stats
2. Structural Adjustment—a Major Cause of Poverty
3. Poverty Around The World
4. Today, over 25,000 children died around the world
5. Corruption
6. US and Foreign Aid Assistance
7. United Nations World Summit 2005
8. IMF & World Bank Protests, Washington D.C.
9. Economic Democracy
10. Poverty Links for More Information

 

Online Sources:
(Note that listed here are only those hyperlinks to other articles from other web sites or elsewhere on

this web site. Other sources such as journal, books and magazines, are mentioned above in the original

text. Please also note that links to external sites are beyond my control. They might become

unavailable temporarily or permanently since you read this, depending on the policies of those sites,

which I cannot unfortunately do anything about.)


1. http://go.worldbank.org/5V41Z1WRL0
Note, if the above link has expired, please try the following alternative locations:
http://econ.worldbank.org/external/default/main?pagePK=64165259&piPK=64165421&theSitePK=469372
&menuPK=64166093&entityID=000158349_20080826113239
o Actual PDF-formatted report
http://www-wds.worldbank.org/external/default/WDSContentServer/IW3P/IB/2008/08/26/000158349_20
080826113239/Rendered/PDF/WPS4703.pdf


2. http://go.worldbank.org/3KL75ZFJ60
Note, if the above link has expired, please try the following alternative locations:
http://econ.worldbank.org/external/default/main?pagePK=64165259&piPK=64165421&theSitePK=469372
&menuPK=64216926&entityID=000158349_20080902095754
o Actual PDF formatted report
http://www-wds.worldbank.org/external/default/WDSContentServer/IW3P/IB/2008/09/02/000158349_20
080902095754/Rendered/PDF/wps4620.pdf


3. 'PPP Glossary Definition', Biz/ed web site,

http://bized.ac.uk/cgi-bin/glossarydb/browse.pl?glostopic=1&glosid=401


4. Global Issues: “Poverty Around The World”, Last updated: Saturday, November 22, 2008,

http://www.globalissues.org/article/4/poverty-around-the-world


5. http://hdr.undp.org/en/reports/global/hdr2007-2008/


6. Global Issues: “Today, over 25,000 children died around the world”, Last updated: Sunday, March

22, 2009, http://www.globalissues.org/article/715/today-over-25000-children-died-around-the-world


7. http://hdr.undp.org/en/reports/global/hdr2007-2008/


8. http://www.un.org/millenniumgoals/pdf/mdg2007.pdf


9. http://www.un.org/millenniumgoals/pdf/mdg2007.pdf


10. http://www.unicef.org/sowc99/index.html


11. http://www.newint.org/issue287/keynote.html


12. http://hdr.undp.org/en/reports/global/hdr2007-2008/


13. http://hdr.undp.org/hdr2006/
Note, if the above link has expired, please try the following alternative
Full report, 8Mb in size
http://hdr.undp.org/hdr2006/pdfs/report/HDR06-complete.pdf


14. http://www.unicef.org/sowc05/english/index.html
Note, if the above link has expired, please try the following alternative locations:
o Actual report
http://www.unicef.org/sowc05/english/sowc05.pdf
o Home page for the report
http://www.unicef.org/sowc05/
o News report mentioning these stats from Inter Press Service
http://ipsnews.net/new_nota.asp?idnews=27504


15. http://hdr.undp.org/en/reports/global/hdr2007-2008/


16. http://www.un.org/millenniumgoals/pdf/mdg2007.pdf


17. 

http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/DATASTATISTICS/0,,contentMDK:21725423~pagePK:64133150~piPK:641

33175~
theSitePK:239419,00.html
Note, if the above link has expired, please try the following alternative
http://go.worldbank.org/U0FSM7AQ40


18. http://www.un.org/millenniumgoals/pdf/mdg2007.pdf


19. 

http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/DATASTATISTICS/0,,contentMDK:20535285~menuPK:1192694~pagePK:64

133150
~piPK:64133175~theSitePK:239419,00.html


20. 

http://www.forbes.com/2007/03/06/billionaires-new-richest_07billionaires_cz_lk_af_0308billieintro.html


21. 

http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/TOPICS/EXTDEBTDEPT/0,,contentMDK:20260049~menuPK:528655~pagePK

:64166
689~piPK:64166646~theSitePK:469043,00.html


22. 

http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/DATASTATISTICS/0,,contentMDK:20535285~menuPK:1192694~pagePK:64

133150
~piPK:64133175~theSitePK:239419,00.html


23. 

http://www.forbes.com/2007/03/06/billionaires-new-richest_07billionaires_cz_lk_af_0308billieintro.html


24. 

http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/DATASTATISTICS/0,,contentMDK:20394937~menuPK:1192714~pagePK:64

133150
~piPK:64133175~theSitePK:239419,00.html


25. http://www.charlotte.com/mld/charlotte/business/industries/11853644.htm
Note, if the above link has expired, please try the following alternative locations:
http://news.yahoo.com/s/ap/world_wealth
o Google search result
http://www.google.com/search?lr=&ie=UTF-8&oe=UTF-8&q=Some%20600%2C000%20join%20millionaire%20r
anks%20in%202004
http://thinkprogress.org/index.php?p=1062


26. 

http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/DATASTATISTICS/0,,contentMDK:20394689~menuPK:1192714~pagePK:64

133150
~piPK:64133175~theSitePK:239419,00.html


27. 

http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/DATASTATISTICS/0,,contentMDK:20394658~menuPK:1192714~pagePK:64

133150
~piPK:64133175~theSitePK:239419,00.html


28. http://www.oneworld.org/ips2/aug98/16_20_084.html


29. http://www.ips-dc.org/reports/top200.htm


30. 

http://web.archive.org/web/20020604053519/http://www.observer.co.uk/comment/story/0,6903,706484,00.html


31. http://www.newint.org/issue312/facts.htm


32. http://hdr.undp.org/reports/global/1999/en/


33. http://www.wri.org/wr2000/agro_food.html


34. http://www.cepr.net/globalization/scorecard_on_globalization.htm
Note, if the above link has expired, please try the following alternative
http://www.attac.org/fra/toil/doc/cepr05.htm


35. http://www.foodfirst.org/pubs/backgrdrs/2001/s01v7n3.html


36. http://volunteernow.ca/take_action/issues_consumerism.htm
Author and Page Information
• by Anup Shah
• Created: Monday, July 20, 1998
• Last Updated: Sunday, March 22, 2009

Komentárov
Vyhľadávanie
WqW  - .....   |2009-11-21 22:34:02
znoska demagogicky utriedenych faktov = znoska polepetkovych NEVHODNY VYRAZ!in.
Papa  - ???   |2009-11-24 09:39:16
Uz aj vyraz K0K0Tin je vulgarizmus?
irdun   |2009-12-01 20:14:35
A este co pan autor navrhuje ako proti biede bojovat.
(To by som si fakt rad
precital)
docsokrates   |2009-12-08 19:02:14
Pan irdun si nevsimol, ze pan Ondrias neni autorom. Autorom je ludstvo. Su to
statistiky.
Ako proti biede bojovat?
1.Stanovit maximalnu mzdu pre osobne
ucely
2. zastavit neokolonializmus. odmietat vojenske dobyvanie bohatstva inych
krajin-neokolonializmus
3. zrusit elitny spolok. Bud bude mat kazda krajina
pravo vlastnit atomove zbrane alebo ziadna
4.diverzifikovat statne meny a
uvolnit bankovy trh
mozme pokracovat
roxor  - sci-fi   |2010-01-09 18:18:00
to co pises je dost sci-fi.

niesom komunista, ale mnohe veci co su tu spomenute
su vazny problem... ludstvo by sa malo nad sebou zamysliet. no najma tych par
jednotlivcov... na co je komu taky majetok ze by dokazal kupit 5 statov?
nehovorim ale ani o jeho znarodneni aby bolo jasne... tu si kazdy musi vstupit
doi vlastneho svedomia.
Jan Kolar  - Re:   |2010-01-23 14:48:14
Jednym z dovodov tohoto neuteseneho stavu je podla mna to, ze peniaze neplnia
ten ucel, kvoli ktoremu vznikli tj. ulahcovat vymenu tovarov a sluzieb v
spolocnosti zalozenej na delbe prace medzi jej clenmi. Aj kvoli tomu mnohe cisla
prezentovane v clanku nie su objektivne, nie vsak vinou autora. Inu hodnotu ma 1
dolar na Slovensku, inu v Nemecku, inu v USA a inu napriklad v Libanone. V prvom
priblizeni by peniaze mali fungovat ako akysi certifikat za vykonanu pracu.
Zoberme si ako priklad pekara. Na to, aby vyrobil chlieb, potrebuje vynalozit
iste mnozstvo prace povedzme ze je to 1 clovekohodina (cisla nie su dolezite ide
o princip). Prinesie svoj tovar na trh a preda ho za nejaky obnos. Za utrzene
peniaze si chce kupit napriklad mlieko. Je podla mna spravodlive ocakavat, ze na
vyrobenie toho mnozstva mlieka, ktore si nakupi, bola potrebna tiez 1
clovekohodina prace. Ak by rozdiel v mnozstve prac bol prilis velky napriklad
0.1 clovekohodiny : 1 clovekohodine, takato vymena je zjavne nevyhodna pre
pekara. A takto nejak to funguje aj v reale. Tym, ze ma niekto majetok napriklad
1 miliardu euro si narokuje na vacsiu cast bohatstva spolocnosti ako mu patri na
zaklade prace, ktoru odviedol. Je vsak na danom jedincovi ako s tymto bohatstvom
nalozi. Moze ho rozhajdakat na luxusny zivot, moze investovat do rozvojovych,
vzdelavacich projektov na charitu atd. Zmena k lepsiemu sa neda dosiahnut
revoluciou ale len evoluciou a to chce cas.
Este lepsie by podla mna bolo
ocenovat tovary nielen na zaklade clovekohodin, ale na zaklade celkovej energie,
ktora bola potrebna na ich vyrobenie. Dnes totiz cca 99% prace za nas konaju
stroje prispevok prace nasich svalov/mozgu (kdesi som cital, ze mozog spotrebuva
75% energie tela) je z energetickeho hladiska zanedbatelny. Pri takomto systeme
by sa ukazalo v pravom svetle, ktory vyrobca je skutocne efektivny a ktory iba
zneuziva lacnu pracovnu silu. Len potom by nastala skutocna konkurencia a
sutazenie. Podnikatel, ktory by prisiel s inovaciou a podarilo by sa mu
napriklad usetrit jeden krok vo vyrobnom procese, by sa dostal do konkurencnej
vyhody.
Younis  - Energodolar   |2010-02-16 11:43:43
Arthur C. Clark predpovedal, ze v 21. storoci bude zakladom meny MWh. Ale
opaet tu budu nerovnosti. Pod Saharou je slnka dost, ale solarny
panel nedostupny, podobne je to s veternymi elektrarnami. A vodne ci
atomove elektrarne su drahe casovane ekologicke bomby. Takze, babo
- rad'!
Jan Kolar napísal:
Jednym z dovodov tohoto neuteseneho stavu je podla mna to, ze peniaze
neplnia ten ucel, kvoli ktoremu vznikli tj. ulahcovat vymenu tovarov a
sluzieb v spolocnosti zalozenej na delbe prace medzi jej clenmi. Aj
kvoli tomu mnohe cisla prezentovane v clanku nie su objektivne, nie vsak
vinou autora. Inu hodnotu ma 1 dolar na Slovensku, inu v Nemecku, inu
v USA a inu napriklad v Libanone. V prvom priblizeni by peniaze mali
fungovat ako akysi certifikat za vykonanu pracu. Zoberme si
ako priklad pekara. Na to, aby vyrobil chlieb, potrebuje vynalozit
iste mnozstvo prace povedzme ze je to 1 clovekohodina (cisla nie su
dolezite ide o princip). Prinesie svoj tovar na trh a preda ho za
nejaky obnos. Za utrzene peniaze si chce kupit napriklad mlieko. Je podla
mna spravodlive ocakavat, ze na vyrobenie toho mnozstva mlieka, ktore
si nakupi, bola potrebna tiez 1 clovekohodina prace. Ak by rozdiel v
mnozstve prac bol prilis velky napriklad 0.1 clovekohodiny :
1 clovekohodine, takato vymena je zjavne nevyhodna pre pekara. A takto
nejak to funguje aj v reale. Tym, ze ma niekto majetok napriklad 1
miliardu euro si narokuje na vacsiu cast bohatstva spolocnosti ako mu
patri na zaklade prace, ktoru odviedol. Je vsak na danom jedincovi ako s
tymto bohatstvom nalozi. Moze ho rozhajdakat na luxusny zivot, moze
investovat do rozvojovych, vzdelavacich projektov na charitu atd. Zmena
k lepsiemu sa neda dosiahnut revoluciou ale len evoluciou a to chce
cas.
Este lepsie by podla mna bolo ocenovat tovary nielen na
zaklade clovekohodin, ale na zaklade celkovej energie, ktora bola
potrebna na ich vyrobenie. Dnes totiz cca 99% prace za nas konaju stroje
prispevok prace nasich svalov/mozgu (kdesi som cital, ze
mozog spotrebuva 75% energie tela) je z energetickeho hladiska
zanedbatelny. Pri takomto systeme by sa ukazalo v pravom svetle, ktory
vyrobca je skutocne efektivny a ktory iba zneuziva lacnu
pracovnu silu. Len potom by nastala skutocna konkurencia a sutazenie.
Podnikatel, ktory by prisiel s inovaciou a podarilo by sa mu napriklad
usetrit jeden krok vo vyrobnom procese, by sa dostal do konkurencnej
vyhody.
Len registrovaní užívatelia môžu pridať komentár!

3.26 Copyright (C) 2008 Compojoom.com / Copyright (C) 2007 Alain Georgette / Copyright (C) 2006 Frantisek Hliva. All rights reserved."