Medzi najvýznamnejšie politické úspechy Karola Ondriaša patrí prijatie uznesenia NR SR čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov, ktorého realizácia však, vzhľadom na priority vlád SR, žiaľ, nebola úspešne naplnená. Rovnako bol spolupredkladateľom návrhu zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov, pod ktorý dali svoj podpis aj poslanci Róbert Fico za SMER-SD, František Cagala a Tibor Mikuš z ĽS-HZDS, pričom možno opäť konštatovať, že nekomunistickí politici v sebe nenašli ochotu daný krok schváliť či realizovať.

Významným úspechom Karola Ondriaša je iniciovanie a podanie návrhov novely zákona o sociálnom poistení, v rámci ktorých išlo o odstránenie retroaktivity zmien v podmienkach zachovania nároku na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok. Retroaktivitu pôvodného zákona potvrdil Ústavný súd SR a poškodeným baníkom bola nárokovaná suma vyplatená.

Uznesenie NR SR o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov (4.2.2004)

K. Ondriaš: Návrh uznesenia  

K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, vážení poslanci. Máme prerokovať vyhodnotenie nákladov nebankových finančných subjektov na reklamu. Je to tlač 513. Predložená správa je dokladom neporiadku a skorumpovanosti demokratického systému Slovenskej republiky. Potvrdzuje, že k právnemu štátu má Slovensko ešte ďaleko. Správa hovorí, že v súčasnosti prebieha vyšetrovanie 24 nelicencovaných nebankových subjektov. Ja sa sústredím len na dve najväčšie spoločnosti, a to Horizont Slovakia a BMG Invest. Podľa výsledkov vyšetrovania nebankových subjekt Horizont Slovakia za 5 rokov vynaložil na reklamu 1,344 miliárd korún, pričom podľa daňového priznania vynaložil na reklamu len 318 miliónov korún. To znamená, že 1,025 miliárd korún, to jest 76 % celkovej sumy na reklamu dokázal zatajiť. Je neuveriteľné, že až 76 % finančných operácií v prípade reklamy bolo nelegálnych. Keby nedošlo ku krachu Horizontu Slovakia, tak by pravdepodobne na to nikto neprišiel. Natískajú sa mi minimálne dve otázky: Po prvé, ako je vybudovaný korupčný systém, ktorý dovoľuje, že 76 % finančných operácií môže byť nelegálnych. Alebo sa môžu utajiť. Po druhé, koľko finančných operácií je nelegálnych v ekonomickej a finančnej demokracii na Slovensku. Je to 76 %? Ja neviem. Prejdem k druhému nebankovému subjektu. Podľa výsledkov vyšetrovania nebankový subjekt BMG Invest vynaložil za 4 roky na reklamu 812 miliónov korún. Pričom podľa daňového priznania to bolo len 293 miliónov korún. To znamená, že 519 miliónov korún, to jest 64 % z celkovej sumy na reklamu firma dokázala zatajiť. Natískajú sa mi tie isté otázky o korupčnom systéme na Slovensku, ktoré som vám pred chvíľou uviedol. Ale prešiel by som k ďalším otázkam. Len tieto dve firmy dali na reklamu za 4 roky 2,15 miliárd korún. Verím, že viete, že táto suma nepriniesla žiadny prospech spoločnosti. Mala len za úlohu ohlupovať občanov Slovenska, aby pár jednotlivcom priniesla vysoký zisk. Dávam si ďalšie otázky: Koľko peňazí dávajú firmy na Slovensku na reklamu, aby len ohlupovali občanov a priniesli pár jednotlivcom slušný zisk? Koľko talentovaných odborníkov pracuje na reklamách, ktoré neprinášajú žiadny zisk pre spoločnosť a slúžia ozaj len na ohlupovanie občanov. Predpokladám, že každý už vie, že peniaze vynaložené na reklamu v konečnom dôsledku splácajú občania v podobe zvýšenia cien.  Nakoniec by som sa dotkol hlavných otázok, ktoré vyplývajú zo správy. Dokedy sa budú mať na Slovensku dobre bandy kriminálnikov a špekulantov? Kedy príde doba, v ktorej sa budú mať dobre poctiví ľudia, ktorí si čestnou prácou zarábajú na živobytie? Dokedy sa čestným a poctivým ľuďom budú nečestní a nepoctiví len vysmievať, ako je to v prípade nebankových finančných subjektov? A ďalšia dôležitá otázka: Kto je za takýto stav zodpovedný? Všetci vieme, že právna úprava zaistenia vkladov fyzických osôb v bankách a v nebankových subjektoch bola a čiastočne aj je nedostatočná. Ukázalo sa to najmä pri skrachovaní nebankových subjektov a niektorých investičných fondov. Na podvodoch týchto subjektov a nešťastiach mnohých ich klientov, ku ktorým v tejto činnosti došlo, má nepriamu, ale veľkú vinu i štát. Štát vydal povolenie na výkon činnosti bankových a nebankových subjektov. Ale nezabezpečil dostatočnú kontrolu nad ich činnosťou. Štát nezabezpečil ochranu vkladov fyzických osôb, ktoré týmto subjektom zverili peňažné prostriedky vo forme vkladov. Na Slovensku v bankovom sektore došlo v prípade zlých bankových úverov ku strate 100 miliárd korún. Ako sa k tomu postavila vláda? Zobrala 100 miliárd korún od občanov vo forme daní a splatila nimi zlé bankové úvery. Ako sa postavila vláda ku krachu nebankových subjektov, kde jednotliví občania prišli o úspory v hodnote viac ako 10 miliárd korún? Povedala občanom, že je to ich chyba. Nemali naletieť podvodníkom. Prečo vláda zaujala iné stanovisko ku krachu nebankových subjektov ako k nedobytným úverom v bankách? Predpokladám, že hlavne preto, lebo zo zlých bankových úverov profitovala takzvaná slovenská šľachta, ktorá môže byť často spojená s vládnymi činiteľmi. Ale na krach nebankových subjektov doplatili bežní, väčšinou chudobní ľudia. Sme rozhodne proti tomu, aby vláda zaujímala pozitívne stanovisko, keď ide o bohatých, a negatívne stanovisko, keď ide o chudobných. Sme za to, aby vláda, ktorá vyplatila zlé bankové úvery v hodnote 100 miliárd korún, odškodnila aj občanov, ktorí prišli aj jej vinou o úspory v nebankových subjektoch.  Záverom by som sa dotkol otázky fungovania nebankových subjektov. Predpokladám, že v rámci slovenskej demokracie nebankové subjekty finančne mohli podporovať politické strany a aj jednotlivých politikov a iné významné osoby, ktoré by mohli chrániť ich záujmy. V rámci riešenia tohto problému je potrebné vedieť, či to tak bolo. A ktoré strany a ktoré osoby to boli? Preto podávam návrh uznesenia, ktorý prečítam. „Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z februára 2004. K vyhodnoteniu nákladov nebankových subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem, ktoré sú relevantné z hľadiska dokazovania v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti nebankových subjektov, tlač 513. 

Národná rada Slovenskej republiky 

a) berie na vedomie vyhodnotenie nákladov nebankových subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem, ktoré sú relevantné z hľadiska dokazovania v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti v nebankových subjektoch, tlač 513. 

b) žiada vládu Slovenskej republiky zabezpečiť preskúmanie všetkých majetkových prevodov ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií nebankových finančných subjektov na politikov, politické strany a politické hnutia a vyčísliť finančné príjmy týchto subjektov z uvedených úkonov, ktoré môžu poškodzovať veriteľov a vykonávať ich rozporovanie. A predložiť správu do Národnej rady Slovenskej republiky, termín do konca júna 2004.“

Stručne by som povedal z predkladacej správy k uzneseniu. Návrh uznesenia je predkladaný v nadväznosti na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 497 z 23. 9. 2003 a v nadväznosti na materiál Vyhodnotenie nákladov nebankových subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem, tlač 513. Prerokovaný materiál preukázal, že nebankové subjekty na svoju reklamu a pozitívnu prezentáciu svojich firiem použili také veľké náklady, ktoré v priebehu doterajšieho vyšetrovania nebolo možné ešte úplne vyčísliť. Ukázalo sa, že nebankové subjekty mohli zneužívať dôveru občanov, ktorým sľubovali spravidla 30 až 40 % schopné zhodnotenie ich vložených peňažných prostriedkov z dôvodu nedostatočnej legislatívnej úpravy týchto právnych vzťahov a za tichej podpory politickej moci. Preto je potrebné zistiť, ktoré politické strany a ktorí politici sa podieľali na vytváraní podmienok, na podporovaní a zakrývaní tejto trestnej činnosti a aký zisk z toho mali. Až potom bude možné zistiť celý skutkový stav veci a prijať opatrenia na riešenie tejto vážnej spoločenskej kauzy a vyvodiť dôsledky voči tým, ktorí ju zavinili a na nej sa nezákonne obohatili. Záverom by som chcel povedať, že dúfam, že korupčný systém, v ktorom žijeme, nezabráni zisteniu týchto skutočností. A predpokladám, že všetci podporíte toto uznesenie. Od tých poslancov, ktorí budú hlasovať proti tomuto uzneseniu, to budem pokladať za priznanie, že boli podporovaní nebankovými subjektami. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)      

21. Schôdza NR SR, 4.2.2004.

 Hlasovanie o návrhu uznesenia K. Ondriaša:   

J. Mikuš, poslanec: Pán predseda, teraz budeme hlasovať, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, o novom návrhu uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Ondriaš. Pardon, prečítam. „Národná rada Slovenskej republiky a) berie na vedomie vyhodnotenie nákladov nebankových subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem, ktoré sú relevantné z hľadiska dokazovania v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti v nebankových subjektoch, tlač 513; b) žiada vládu Slovenskej republiky zabezpečiť preskúmanie všetkých majetkových prevodov ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií nebankových finančných subjektov na politikov, politické strany a politické hnutia a vyčísliť finančné príjmy týchto subjektov z uvedených úkonov, ktoré môžu poškodzovať veriteľov, a vykonať ich rozporovanie a predložiť správu do Národnej rady Slovenskej republiky. Termín: do konca júna 2004“.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, páni poslanci. (Hlasovanie.) 130 prítomných, 69 za návrh, 19 proti, 40 sa zdržalo, 2 nehlasovali.   Návrh sme schválili.

Naprávanie krívd spôsobených invalidným dôchodcom v súlade s nálezom Ústavného súdu SR (7.8.2006)

Národná rada Slovenskej republiky v III. volebnom období schválila dňa 30. októbra 2003 nový zákon o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004. Skupina 35 poslancov SMERu-SD, ĽS-HZDS, KSS a SF podala 8.7.2005 návrh na začatie konania o súlade niektorých ustanovení zákona o sociálnom poistení s Ústavou SR.   19. júla 2006 bol v Zbierke zákonov publikovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý rozhodol o tom, že § 263 ods. 2 a ods. 4 až 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.      

Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval porušenie ústavného práva občanov, a to tým,  že trvanie invalidity ako podmienky zachovania nároku na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok vzniknutého pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení sa posudzuje podľa nových kritérií ustanovených podľa zákona o sociálnom poistení a tým vnáša do  minulých skutkových a právnych vzťahov právnu neistotu.     

Ministerstvo privítalo nález Ústavného súdu, ktorý sa stal právnym základom na odstránenie diskriminácie a neprávostí spôsobených poberateľom invalidných dôchodkov v minulom volebnom období hrubými chybami bývalých predstaviteľov tohto rezortu. Odstraňovanie týchto diskriminácií bolo už súčasťou volebných programov súčasných koaličných politických strán.      

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci so Sociálnou poisťovňou vytvorilo pracovnú skupinu, ktorá vykonala analýzu dopadu nálezu Ústavného súdu SR v predmetnej veci. V ústavnej šesťmesačnej lehote bude musieť byť prijaté legislatívne  riešenie, ktorým sa zabezpečí zosúladenie práv invalidných občanov a ich nárokov s Ústavou Slovenskej republiky.       Ministerstvo predloží do NR SR novelu zákona o sociálnom poistení. V tomto predpise zavedie povinnosť pre Sociálnu poisťovňu opätovne preskúmať trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity, tým poberateľom ktorých sa dotýkali nálezom napadnuté ustanovenia zákona.      

Sociálna poisťovňa na základe takéhoto preskúmania rozhodne

a) o nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok a o nároku na jeho výplatu podľa predpisov účinných do 31.12.2003, vrátane prislúchajúcej valorizácie po 1.1.2004,

b) o sume invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku podľa predpisov účinných do 31.12.2003, a to od zmeny sumy invalidného dôchodku z dôvodu preskúmavania invalidity podľa § 263 ods. 2 (teda vrátane spätného doplatenia). 

Súčasne sa zákonom zagarantuje, že pri takomto prepočítaní sa dôchodok poberateľovi, ktorého invalidita bola prehodnotená po 31.12.2003 nezníži. Vyplácať sa mu bude dôchodok vyšší. Návrh zákona súčasne počíta s riešením pozostalostných dôchodkov, výpočet ktorých bol tiež ovplyvnený znížením alebo odobratím invalidného dôchodku.  O invalidnom dôchodku a čiastočnom invalidnom dôchodku rozhodne Sociálna poisťovňa na podnet poistenca. O vdovskom, vdoveckom a sirotskom dôchodku rozhodne na podnet manželky, manžela alebo nezaopatreného dieťaťa zomrelého poistenca. 

Sociálna poisťovňa bude mimoriadne zaťažená riešením uvedenej situácie. Lehota na podanie žiadosti na prehodnotenie sa určí na 3 roky od nadobudnutia účinnosti novely. Lehota na rozhodnutie Sociálnej poisťovne bude 18 mesiacov. 

Finančné dopady spôsobené zvýšením výdavkov Sociálnej poisťovne v prípade spätného doplatenia súm všetkým dotknutým poberateľom invalidných dôchodkov za obdobie odo dňa zníženia alebo odňatia invalidného dôchodku do 31. júla 2006 sa predbežne odhadujú na približne 900 miliónov korún. 

Mesačné zvýšenie výdavkov Sociálnej poisťovne od 1. augusta 2006 sa odhaduje na sumu do 40 miliónov korún.