Myslím si, že áno. Myslím si, že dôkazy sú jednoznačné. Prvý dôkaz: Drogy
Pomôžu drogy vyhrať Američanom vojnu v Afganistane a u nás? Už dávnejšie Američania a ich demokratickí spojenci zistili, že vojnu v Afganistane vyhrajú len v prípade, že vyzabíjajú všetkých 30 miliónov Afgancov. Pretože taktiež zistili, že takýto „demokratický“ akt oslobodenia Afgancov od totality Talibanu by možno nedokázali úplne ututlať a možno nie všetci by im uverili, že ich vyzabíjali v sebaobrane, rozhodli sa to riešiť ináč. Zabezpečili, aby produkcia heroínu v Afganistane stúpla 10x v porovnaní, keď tam vládol Taliban. Aby bol heroín dostupný a lacný na uliciach v Afganistane, že si ho môžu dovoliť aj malé deti. Čo sa aj v Afganistane stalo. Predpokladajú podobne ako ich aglosaskí predchodcovia v Číne, že celonárodné užívanie heroínu rozvráti spoločnosť až do takej miery, že Afganci im prestanú klásť odpor, lebo budú mať inú prioritu, heroín. A konečne vojnu vyhrajú.
Zaplavenie heroínom oslobodené národy bývalého socialistického bloku zabezpečí, že im už nikdy nebudú opäť konkurovať.
Samozrejme správne odhadli, že medzinárodní lúpežníci, ktorí „oslobodili porobené národy od komunistickej totality“ si pripíšu ďalší kladní bod, a „bojovníci za slobodu a demokraciu“ si toho ako vždy nevšimnú, a ak, tak sa budú ubezpečovať, že je to dôkaz vybojovanej sloboda každého jednotlivca, ktorému už nikto nerozkazuje, čo má robiť.
Začnem históriou o ópiových vojnách Angličanov s Čínou v 19. storočí, ktoré môže byť paralelou k Afganistanu:
Na začiatku 19. storočia Angličania hľadali spôsob, ako dosiahnuť maximálny zisk z nezávislého a bohatého čínskeho impéria. Angličania sa rozhodli, že budú predávať Číňanom ópium, ktoré vyprodukujú ich kolónie v Indii a v okolí, a budú za to kupovať čaj a dovážať ho do Anglicka. Táto taktika mala tri výhody: po prvé, Angličania mali ópium takmer zadarmo; po druhé, keď rozšíria fajčenie ópia v Číne, ópium pôjde na dračku a bude sa dobre a výhodne predávať; tretí význam bol nemenej dôležitý, t.j. fajčením ópia v Číne sa impérium nahlodá, rodinné, sociálne, kultúrne, náboženské a iné vzťahy sa narušia a impérium sa rozpadne a stane sa ľahkou korisťou cudzích dobyvateľov (čo sa napokon aj stalo). Samozrejme, Čína si uvedomovala dôsledky celonárodného fajčenia ópia. Preto Angličania museli vojensky donútiť Čínu, aby vyhovela ich požiadavkám. Anglické vojenské námorníctvo bojovalo s čínskym námorníctvom od roku 1839 až do roku 1842 vo vojne, ktorá sa nazýva ópiová. Čínska strana vojnu prehrala a bola donútená podpísať zmluvu, v ktorej odstúpila Hong Kong Veľkej Británii, otvorila päť prístavov pre obchodné anglické lode dovážajúce ópium do Číny. V Číne vzniklo vyše milióna verejných čajovní, kde sa masovo fajčievalo ópium, a tým sa začalo obdobie utrpenia a úpadku Číny, ktoré trvalo vyše sto rokov. Čína po porážke v druhej ópiovej vojne v rokoch 1856-1860, kde okrem Angličanov sa zúčastnili aj ďalšie štáty, musela otvoriť ďalších 11 prístavov na dovoz ópia. Ťažko je vyčísliť, koľko to stálo nevinných ľudských životov a strádania rodín, a ešte ťažšie zistiť, koľko zisku priniesla táto akcia Koalícii globálnych investorov v prepočítaní na jeden ľudský život? (Karol Ondriaš: Všeobecné kecy, fakty a nezodpovedané otázky; skrátené)
Úvodné poznámky:
Podľa správy OSN „UN Office on Drugs and Crime (UNODC)” Afganistan je najväčší producent ópia na svete a podľa “Transparency International” afgánska vláda je druhá najviac skorumpovaná vláda na svete, ihneď po Somálskej.
Podľa Svetovej banky obchod s ópiom zamestnáva 1,6 milióna ľudí (6,4% populácie).
- Taliban, počas vlády koncom 1990-tych rokoch získaval na daniach z ópia 75-100 milión US dolárov ročne. V rokoch 2005-2008, keď Afganistan okupujú Američania, taliban získava z ópia ročne 90-160 miliónov US dolárov.
http://www.unodc.org/documents/research/Afghanistan_Opium_Survey_2010_Winter_Rapid_Assessment.pdf
-Podľa OSN správy z roku 2006, v Afganistane bolo skoro 1 miliónov narkomanov (populácia 30 miliónov), z ktorých bolo 60000 detí mladších ako 15 rokov.
-Podľa správy OSN z roku 2009 1 z 12 ľudí v Afganistane je narkoman, je to 2-krát viac ako pred štyrmi rokmi. Podľa pracovníka OSN Jean-Luc Lemahieu je to "Coca-Cola effect." Drog je na trhu prebytok, sú všade a lacné.
- v roku 2006 sa produkcia ópia skoro zdvojnásobila v porovnaní s rokmi 1990-2005 zásluhou prudkého rastu produkcie v Afganistane.
Podľa správy OSN UNODC v Afganistane zisk z predaja ópia v roku 2009 bol 2,8 mld US dolárov a na podplácanie vládnych úradníkov sa použilo 2,5 mld. US dolárov.
Všadeprítomná korupcia drogovej ekonomiky v roku 2009 dosiahla 5,3 mld. dolárov, čo je viac ako 4,4 mld. dolárov, ktoré sa vynaložili oficiálne na financovanie vlády a financovanie rozvojových programov.
Podľa OSN UNODC: ADDICTION, CRIME AND INSURGENCY The transnational threat of Afghan opium http://www.unodc.org/documents/data-and analysis/Afghanistan/Afghan_Opium_Trade_2009_web.pdf Copyright © United Nations Office on Drugs and Crime (UNODC), October 2009
- Ročne zomrie vo svete vo svete na afganské ópium 100 000 ľudí. Čo je viac ako od iných drog dohromady. Musíme si uvedomiť, že 100000 mŕtvych ročne, je len vrchol ľadovca.
- Počet ľudí, krorí zomrú na predávkovanie afganským heroínom ročne v NATO krajinách je viac ako 10000 ročne, je to 5-krát viac ako počet zabitých NATO vojakov v Afganistane za posledných 8 rokov.
- Počet narkomanov v Rusku sa zvýšil 10-krát za posledných 10 rokov a teraz konzumujú neuveriteľných 75-80 ton afganského heroínu ročne. Viac Rusov zomrie ročne následkom drog (podľa vládneho odhadu je to až 30000-40000 ročne), ako počet ruských vojakov počas 7 ročnej vojny v Afganistane.
- V Iráne je najviac konzumentov afganského ópia (odhad je 1 milión).
- Vo svete je 15 miliónov narkomanov ópia, heroínu a morfínu (2008). 11,3 milióna narkomanov na heroín. Drogy sa predajú za 65 mld US dolárov ročne. Ročne sa na trh dostane 375 ton afganského heroínu a morfínu.
Podľa ruského predsedu protiteroristického úradu Anatolya Safonova, produkcia heroínu v Afganistane stúpla skoro 10 – krát od roku 2001, po invázii USA do Afganistanu a odstránení Talibanu od moci.
Podľa úradu pre kontrolu drog, afganský heroín zabije v Rusku 30000 mladých ľudí ročne a 100000 ľudí vo svete. (28/05/2010; http://rianovosti.com/russia/20100528/159202091.html).
Viktor Ivanov najvyšší ruský predstaviteľ v boji proti drogám obvinil NATO v Afganistane, že nič nerobí proti produkcii a obchodu s drogami v Afganistane, ktoré zaplavujú Rusko a štáty bývalého Sovietskeho zväzu. Len posledné tri roky vzostup bol o 16% (Christian Science Monitor, 20.5.2010).
Výskumní pracovníci, ktorých si najala vláda USA zistili vysoké hladiny ópia dokonca u detí, niektoré mali len 14 mesiacov, ktoré pasívne vdychovali opium od narkomanov, ktorí žili v dome. Zistilo sa to v 25% domoch, kde žili narkomani ópia.
Podľa článku: Peter Dale Scott: Opium and the CIA: Can the US Triumph in the Drug-Addicted War in Afghanistan? http://www.lewrockwell.com/orig11/scott-pd2.1.1.html (voľne preložené: Ópium a CIA. Vyhrajú Američania drogovú vojnu v Afganistane)
- Korupcia a podplácanie v drogovom štáte v Afganistane dosiahla 2,5 mld dolárov ročne, čo je 25% národnej ekonomiky.
- Afganská ekonomika je drogovou ekonomikou. V roku 2007 Afganistan produkoval 8200 ton ópia, čo 53% jeho hrubého domáceho produktu (HDP) a zabezpečoval 93% dodávok heroínu vo svete. Pre porovnanie, produkcia kokaínu v Kolumbii, keď bola najväčšia, bola len 3% HDP krajiny. Pre porovnanie, Taliban znížil v roku 2001 produkciu drog z 4600 ton na 185 ton).
CIA si opäť splnila úlohu:
-CIA sa angažovala v podpore a organizovaní obchodu Afganského heroínu. Začala s tým počas sovietskej invázie do Afganistanu. CIA začala využívať ópium ako kľúčový bod boja Afgancov proti invázii. Podporovala afgánsko-pakistánsku hranicu ako najväčší producent heroínu na svete, učila Afgancov vyvážať a obchodovať z drogami aby získali prostriedky na boj proti sovietom.
CIA zabezpečila medzinárodný obchod s afganským heroínom podobne, ako predtým v rámci boja proti komunizmu v Barme, v Thajsku a v Laose v rokoch 1940-1970. Tieto krajiny sa stali svetovými vývozcami drog až potom, keď ich to CIA (v Laose Francúzi) naučili. Predtým boli len lokálny pestovatelia a konzumenti.
V súčasnosti USA aj korupciou afganskej vlády zabezpečujú rozkvet produkcie a obchodu afganského heroínu vo svete. Napríklad, v roku 2007 podľa London Daily Mail: štyria najväčší hráči v heroínovom biznise boli členovia afganskej vlády.
Invázia USA v Afganistane zabezpečila heroínovú epidémiu, ktorá niekomu veľmi dobre vyhovuje: 5 miliónov narkomanov v Pakistane, 2,5 milióna narkomanov v Rusku, 0,8 milióna v Amerike. Vo svete 15 miliónov a v Afganistane 1 milión. Koľko je to na chudobnom Slovensku. Koľko ľudí na Slovensku zahynulo na predávkovanie drogami, čo je len vrchol ľadovca. Neviem, ale možno sa máme ešte na čo tešiť.
Čo na toto všetko hovorí súčasný morálny úchylák, ako základný pilier súčasnej globálnej kapitalistickej demokratickej spoločnosti?
Nič. Keby proti tomu niečo hovoril, tak by už nebol morálny úchylák. Dôležité je, že aj keď sú morálny úchylní v menšine majú v súčasnej spoločnosti väčšinový vplyv.
Predstavme si, že by existoval politický systém, ktorý by mal v stanovách (v ideológii), alebo vláda v politickom programe, že raz za rok postaví k múru 100000 ľudí a všetkých zastrelí. Viem si predstaviť, ako by proti tomu každý normálny človek a aj „typický morálny úchylák demokratického typu“ protestovali a všeobecne to odsúdili. Takýto politický systém by bol označený za zločinný, a vláda, ktorá by toto vykonala by bola označená za zločinnú a jej predstavitelia by boli súdení pred medzinárodným súdom.
Prejdime teraz z predstáv k realite o drogách. V súčasnej realite verejne známa globálna kapitalistická mašinéria, verejne známa ideológia, verejne známe vlády, spoločenstva, alebo globálne koalície zabezpečujú, že výsledkom ich vplyvu, záujmom, politiky alebo ideológie je smrť 100000 ľudí ročne len z predávkovania drogami.
Ako sa k tomuto faktu stavia súčasný morálny úchylák, ako základný pilier súčasnej kapitalistickej demokratickej spoločnosti?
Nijako. Nezaujíma ho to. Nie je to pre neho dôležité. On povstane a začne bojovať za slobodu, demokraciu a proti nespravodlivosti až vtedy, keď ho globálna mašinéria zodpovedná za smrť 100000 ľudí ročne na to vyzve a všetky média zatrúbia na útok.
Podobne by sme mohli napísať článok o 25000 deťoch, ktoré zomrú denne ako následok vplyvu, záujmom, politiky alebo ideológie verejne známej globálnej kapitalistickej mašinérie, verejne známej ideológie, verejne známych vlád, spoločenstva, alebo globálnych koalícií.
Typického súčasného morálneho úchyláka to nezaujíma, nie je to pre neho dôležité.
Podobne by sme mohli napísať článok o státisícoch ľuďoch ročne, ktorí sú predaní ako dobytok na voľnom trhu demokracie, ako výsledok vplyvu, záujmom, politiky alebo ideológie verejne známej globálnej kapitalistickej mašinérie, verejne známej ideológie, verejne známych vlád, spoločenstva, alebo globálnych koalícií.
Typického súčasného morálneho úchyláka to taktiež nezaujíma, nie je to pre neho dôležité. On je predsa humanista a demokrat.
Podobných príkladov by som našiel ešte veľa. Ale dôležitá je základná otázka
Dokedy budeme ešte žiť v globálnom spoločenstve, ktorého základným pilierom je morálny úchylák?
Karol Ondriaš ondrias.sk 27.06.2010
|