|
 Finančné katastrofy, ako výsledok základného zákona reálneho kapitalizmu. Základný a jediný zákon kapitalizmu je: zabezpečiť si maximálny zisk. To ale znamená, zabezpečiť si vyšší zisk, ako konkurencia.
Z toho vyplýva aj základné pravidlo zisku: Ja sa budem mať tým lepšie, čím sa konkurencia bude mať horšie.
Predstavte si, že ja som kapitalista a mám továreň na stoličky, a že na svete je ďalší kapitalista a ten má tiež továreň na stoličky. Skrátka, na svete sú len dve továrne na stoličky. Keby to tak bolo, tak ja by som sa každé ráno informoval, či náhodou továreň na stoličky môjho konkurenta nevyhorela. Keby vyhorela, tak som v stoličkách pánom na svete. Bol by som veľmi bohatý a ovládal by som svetový trh zo stoličkami. Pomocou vlád, zákonov a vojenskou silou by som dával pozor, aby náhodou niekto nepostavil ďalšiu továreň na stoličky. Suma sumárum opakujem, v kapitalizme, čím sa môj konkurent bude mať horšie, tým sa ja budem mať lepšie.
Keď prejdeme od stoličiek k štátom, tak napríklad USA robia všetko preto, aby sa Rusko a Čína mali čo najhoršie, lebo vedia, že čím Rusko a Čína sa budú mať horšie, tým USA budú na tom lepšie. Samozrejme, platí to aj naopak.
Čím lepšie EU zabezpečí, aby sme sa mali na Slovensku horšie, tým budeme nadšenejšie pracovať v ich továrňach za menšiu mzdu a posielať viac vysokoškoláčok opatrovať ich starých rodičov. Toto je súčasť konkurencie vyplývajúcej zo zákona kapitalizmu, kde sa využívajú nástroje kapitalistickej demokracie, slobody slova a voľného trhu. Najúčinnejší nástroj, a často posledný, zbavovania sa konkurencie, je zničiť ju vojnou.
Ja ale chcem napísať o humánnejšom spôsobe zbavovania sa konkurencie, na dosiahnutie maximálneho zisku.
Finančná kríza 1929-1930:
Súkromní vlastníci Národnej banky USA, Federal Reserve, do krachu na burze v New Yorku v roku 1929, zvyšovali množstvo peňazí M2 v obehu. Po krachu na burze, množstvo M2 začali znižovať (pozri obrázok nižšie). Mnohí analytici tvrdia, že to malo za následok krach mnohých podnikov a finančných inštitúcií, ktoré boli lacno skúpené aj niektorými ľuďmi, ktorí vlastnili Národnú banku USA. Tým vznikli prvé veľké korporácie, kde napríklad vlastníci Národnej banky USA si založili súkromné: Marine Midland Corporation, Lehman Corporation a Equity Corporation (E. Mullins: The Secrets of the Federal Reserve (Bankers Research Institute, 1985).
Podobný scenár, v prenesenom význame, sa pravdepodobne zopakoval v roku 1997 vo východnej Ázii a v roku 1998 v Rusku.
Podarí sa podobný scenár aj v roku 2008-2009?
Čo by sa stalo, keby vlády nenapumpovali do krachujúcich finančných inštitúcií a s tým spojených priemyselných podnikov, doteraz viac ako 1000 miliárd dolárov daňových poplatníkov?
Keby ich nezachránili, ostali by z nich len trosky, ktoré by lacno skúpili ľudia, ktorí pred súčasnou finančnou krízou vymieňali vymyslené-nereálne peniaze za skutočné a vytvorili by pár superkorporácií.
Podarí sa uskutočniť vznik pár superkorporácií?
Neviem, ale ak nie teraz, tak v budúcnosti sa o to opäť pokúsia.
|
