|
 Už agresia NATO proti Juhoslávii v roku 1999 bola v rozpore s medzinárodným právom. Táto „humanitárna intervencia“ bola otvorenou vojenskou agresiou a jej „humanitárnosť“ ukazuje zámienka, ktorou bol "masaker v Račaku“,"posledná kvapka“, aby NATO zaútočilo na Juhosláviu s cieľom „zabrániť humanitárnej katastrofe“. Ako ukázal výskum fínskych patológov a neskoršia publikácia, albánske „civilné obete srbskej agresie“ a „masakru“, ktoré mali byť „popravené na jednom mieste“, pozbierala s vedomím šéfa misie OBSE UÇK z radov svojich členov, ktorí zahynuli počas bojov so srbskou armádou, prezliekla ich do civilných šiat a potom pozvala pozorovateľov.
Na základe tejto „poslednej kvapky“ NATO od 24.3.1999 vykonalo 5000 - 10000 bombardovacích útokov na území bývalej Juhoslávie. Predstavitelia NATO otvorene priznali, že cieľom bombardovania bola civilná infraštruktúra a vojenské objekty. Bombardovanie spôsobilo smrť okolo 1000 civilistov, mužov, žien a detí a vážne zranilo okolo 4500 ľudí. Došlo ním k porušeniu veľkého počtu ustanovení Charty OSN, Zmluvy o NATO a Dodatkového protokolu k Ženevským konvenciám o ochrane obetí medzinárodných ozbrojených konfliktov.
Uznanie Kosova zo strany 60 štátov OSN predstavuje porušenie doposiaľ platnej rezolúcie BR OSN č. 1244, ktorá uznáva územnú celistvosť Juhoslávie a Kosovo považuje za autonómnu oblasť. Zároveň je v rozpore s článkom 2 ods. 1 Charty OSN zakotvujúcim zásadu zvrchovanej rovnosti členských štátov OSN a právom na územnú celistvosť v zmysle Záverečného helsinského aktu.
Uznanie samostatnosti autonómnej oblasti Kosovo a Metohia zo strany týchto štátov je zároveň uznaním legitimity jej lídrov a ilegálnych orgánov. Tzv. kosovský premiér Hašim Thaçi je známy ako veliteľ operačnej zóny UÇK v Mališeve a člen tzv. Drenickej skupiny UÇK, ktorú založil roku 1993 Adem Jašari a ktorá kontrolovala 10 - 15 % všetkých kriminálnych aktivít v Kosove. Skupina sa zúčastňovala na pašovaní zbraní, kradnutých automobilov, ropy, cigariet a na obchode s bielym mäsom. Spolupracovala pritom s albánskymi, českými a macedónskymi zločineckými skupinami. Napojenie Thaçiho na mafiu bolo upevnené rodinnými vzťahmi, keď v júni 1996 jeho sestru vydali za Sejdija Bajrušiju, známeho lídra albánskej mafie. Thaçiho skupina vykrádala sklady zbraní, napádala srbské policajné stanice a vraždila obyvateľov srbskej národnosti. Tieto aktivity financovala albánska drogová mafia.
Agim Çeku, bývalý kosovský „premiér“ je bývalým „generálom“ UÇK a už dvakrát bol zatknutý Interpolom. Je jedným z lídrov kosovsko-albánskej mafie zaoberajúcej sa predajom drog, bieleho mäsa a zbraní. Je majiteľom prištinských hotelov Grand a Bozur a 60 „nočných klubov“. Çeku v rámci chorvátskeho Zboru národnej gardy spoluorganizoval prvý útok na posádku Juhoslovanskej národnej armády v Gospici v roku 1991. Po jej obsadení sa podieľal na únosoch a vraždách 156 významných Srbov. Mal dôležitú úlohu v masakri v Medaku v rámci operácie „Búrka“, v rámci ktorého bolo zavraždených 87 Srbov. Po tom, ako sa stal veliteľom kosovsko-albánskej UÇK, bol zodpovedný za zavraždenie 669 Srbov a 18 príslušníkov etnických menšín, 518 ťažkých ublížení na zdraví a 584 únosov.
Je hanbou slovenskej vlády, pokiaľ na pozvanie dnes už bývalého ministra zahraničných vecí Jána Kubiša navštívil Slovensko tento predstaviteľ kosovsko-albánskych kriminálnych štruktúr.
Oslobodenie Ramuša Haradinaja spod obžaloby v Haagu je exemplárnym prípadom "nestrannosti" tohto tribunálu, ktorý svojim sídlom zrejme len zakrýva hanbu holandských „mierotvorcov“. Ramuš Haradinaj prešiel výcvikom v Albánsku a zúčastnil sa na vytvorení základní v mestách Kukeš a Tropoja. Z týchto základní organizoval dodávky zbraní na Kosovo a spoločne so svojimi bratmi vytvoril skupinu UÇK „Čierne orly“. Vďaka svojej brutalite sa stal veliteľom operačných zón v Metohii. Odhaduje sa, že pod jeho velením bolo zabitých viac ako 300 ľudí a unesených okolo 400.
Dnešné, 60 štátmi uznávané kosovsko-albánske orgány, sú priamo odvodené z viacerých krídiel UÇK. Tzv. Kosovský obranný zbor (KPC) vznikol transformáciou ozbrojeného krídla UÇK pod velením Agima Çeku a Hašima Thaçi. Politicko-diplomatické krídlo UÇK s názvom Front albánskej národnej jednoty (ANUF), ktoré je základom kosovských „medzinárodných politických vzťahov“, malo na dnes už neexistujúcej webovej stránke definovaný cieľ zjednotenia albánskych zemí a ich ľudu do jednotného (veľkého) albánskeho štátu.
Oblasti vplyvu v Kosove sú rozdelené medzi tri hlavné drogové klany: spomínaných „politických lídrov“ Hašima Thaçi, Ramuša Haradinaja a klanu Agusi. Interpolom odhadovaný zisk týchto klanov v roku 2002 bol 70 mld. dolárov.
Protiprávne uznanie kosovskej provincie za štát a jej kriminálnych lídrov za partnerov v medzinárodných vzťahoch bolo „požehnané“ USA a ich satelitmi. Je v neprospech Slovenska ako malého štátu, ale hlavne v neprospech bazálneho zmyslu pre morálku a spravodlivosť. Hašimovi Thaçi nezávidím tie 4 milióny nemeckých mariek, ktoré mal zarobiť na predaji orgánov srbských, rómskych a ruských zajatcov. Mám skôr obavy o ďalší vývoj v spojitosti s tým, ako aktívne uznali vazalské štáty USA nezávislosť tejto provincie, a tiež ako pasívne sa k problému stavajú tie štáty EÚ, ktoré Kosovo neuznali. Eugen Pivoňka
|
kde bolo tam bolo 
)) Pekna