|
Je možné, že „totalitné“ režimy v bývalom socialistickom bloku boli nahradené morálne úchylnými?
Včera 17.4.2010 a dnes som na STV a mnohých svetových kanáloch pozeral smútočné obrady a pohreb najvyšších poľských predstaviteľov vo Varšave a v Krakove. Zúčastnili sa na nich mnohí najvyšší predstavitelia z celého sveta. Stala sa tragédia s svet žialil a uctil si pamiatku zosnulých. Súhlasím s tým.
Samozrejme, počas prenosov sa často pripomínalo, že poľská delegácia išla do Katyne, aby si pripomenula 70. výročie zločinov komunistov v Katyni.
Goebbels rozšíril informáciu o „zločinoch žido-boľševikov“ v Katyni v roku 1943. Predpokladám, že je to pravdepodobne jediná propagandistická akcia Goebbelsa, ktorej svet doteraz verí. Dôvod propagácie Goebbelsa je len jeden: je to v súlade s pripravovanou 6. Križiackou výpravou do Ruska, ktorá ak by boli vhodné podmienky sa ihneď uskutoční.
Zaráža ma, prečo si demokratický svet nepripomína aj iné zločiny 2. Svetovej vojny.
Nasledujúce údaje sú spracované podľa:
http://www.informationclearinghouse.info/article24631.htm
Napríklad bombardovanie Drážďan v noci 13.-14.2.1945 Angličanmi (RAF) a Američanmi (USAAF). Na operácii sa zúčastnilo viac ako 1000 bombardérov (40 amerických bombardérov sa pomýlilo a bombardovali Prahu. Frederick Taylor. Dresden: Tuesday, February 13, 1945, New York, 2004).
Následkom bombardovania v Drážďanoch zahynulo 25000-40000 civilistov. Niektoré zdroje uvádzajú počet obetí 100 000 až 300 000 (Medzinárodný červený kríž 275 000 obetí).
Pritom Drážďany nepredstavovali vojenský objekt, neboli tam žiadne významné vojenské zariadenia. Paradoxne, vojenské letisko Luftwaffe niekoľko kilometrov severne od Drážďan bombardované nebolo.
Prečo potom spojenci bombardovali Drážďany?
Odpoveď treba hľadať v situácii, ktorá sa vyvinula v polovici a na konci januára 1945. Na západnom fronte Američania, Briti a Kanaďania sa ešte ani nedostali k rieke Rýn. Od Berlína ich delilo 500 km. Na východe Červená armáda začala 12.1.1945 veľkú ofenzívu, postupovala na západ a do Berlína jej chýbalo už len 100 km. Pre západných spojencov vyvstalo nebezpečie, že Červená armáda obsadí zanedlho Berlín a bude pokračovať ďalej na Západ. Je nepravdepodobné, že za týchto okolností by velitelia západných spojencov chceli nejako vojensky urýchliť postup Červenej armády. Preto ani nebombardovali vojenské letisko Luftwaffe niekoľko kilometrov severne od Drážďan.
Koncom januára 1945 sa americký prezident Roosevelt and britský predseda vlády W. Churchill pripravovali na schôdzku so Stalinom. Pretože Červená armáda postupovala úspešne na západ a armáda spojencov mala ťažkosti v Ardenách, potrebovali mať niečo, čím by ohúrili Stalina a tým vyjednali najlepšie povojnové podmienky. Potrebovali ukázať, že ich armáda je silná. Vedeli, že sa nemohli rovnať v pechote, tankoch ani v delostrelectve. Ale mali v rukách jeden triumf a to bolo letectvo, ktorému sa Červená armáda nemohla rovnať. Počet, kvalita, výzbroj a vojenské skúsenosti ich letectva boli v tedy najlepšie na svete. Toto letectvo mohlo zasadiť zdrvujúci úder na ciele ďaleko od domova. Lenže o tomto potrebovali rukolapne presvedčiť Stalina na stretnutí na Jalte.
Bol to Churchillov nápad, keď rozhodol, že totálne zničenie mesta spojeneckým letectvom pred nosom Červenej armády, dokáže jasne Stalinovi vojenskú silu spojeneckého letectva, ktorú bude potrebné rešpektovať.
Detailné plány pre takú operáciu boli úzkostlivo naplánované dávnejšie pod názvom “Operation Thunderclap”. V auguste 1944 v memorande britského letectvo RAF sa zdôrazňuje: „totálna devastácia stredu veľkého (nemeckého) mesta... by presvedčila Ruských spojencov... o efektivite anglo-amerických vzdušných síl“ ( Richard Davis, “Operation Thunderclap,” Journal of Strategic Studies, 14:1, March 1991, p. 96.).
Za účelom porazenia Nemecka, operácia Thunderclap do začiatku roka 1945 nebola dôležitá. Ale dôležitou sa stala až koncom januára 1945, keď sa začala príprava na Jaltskú konferenciu. V tom čase britský predseda vlády Churchill rozkázal veliteľovi britského letectva RAF Arthurovi Harrisovi zničiť mesto vo východnom Nemecku (Taylor, pp. 185-186, 376; Grayling, p. 71; David Irving. The Destruction of Dresden, London, 1971, pp. 96-99). 25.1.1945 Churchill navrhoval aby bombardovali mesto, kde budú ustupovať Nemci od Wroclavi, to znamenalo Drážďany (Arthur Travers Harris, Bomber offensive, Don Mills/Ont., 1990, p. 242).
Pretože na bombardovaní Drážďan sa zúčastnilo aj americké letectvo USAAF, operácia musela byť udobrená aj Rooseveltom a americkým vojenským veliteľstvom zahrňujúc generála Marshalla, ktorého fascinoval ídea “vydierania (sovietskych) komunistov terorizovaním nacistov“ (Alexander McKee. Dresden 1945: The Devil’s Tinderbox, London, 1982, p. 46, 105). Americká letecká pomoc nebola potrebná, ale deklarovala jednotu západných spojencov, čo malo mať väčší vplyv na Stalina. Je aj možné, že Churchill nechcel aby len Briti boli zodpovedný za masaker v Drážďanoch. V tomto zločine potreboval partnera.
Bombardovanie Drážďan, podľa niektorých historikov bolo naplánované na 4.2.1945, keď sa začala konferencia v Jalte. Avšak, kvôli zlému počasiu bola odložená až na 13.-14.2.1945.
Po vojne dvaja účastníci bombardovania tvrdili, že im bolo jasne povedanie, že cieľom bombardovania Drážďan bolo urobiť silný dojem na Rusov o sile ich letectva (Olaf Groehler. Bombenkrieg gegen Deutschland, Berlin, 1990, p. 404; “Luftangriffe auf Dresden,” http://de.wikipedia.org/wiki/Luftangriffe_auf_Dresden, p.7).
Anglickí a americkí velitelia letiek, ktorí si nevedeli vymyslieť imaginárne vojenské ciele v Drážďanoch, podriadeným jednoducho nariadili, aby bombardovali stred mesta (Olaf Groehler. Bombenkrieg gegen Deutschland, Berlin, 1990, p. 404).
Napríklad anglická direktíva RAF deň pred bombardovaním ku mnohým členom posádky bombardérov hovorí, že cieľom je „ukázať Rusom, keď sa dostanú do Drážďan, čoho je naše letectvo je schopné“ (citácia v: Olaf Groehler. Bombenkrieg gegen Deutschland, Berlin, 1990, p. 404). Kanadský člen posádky uvádza, že cieľom bolo, ukázať jasne Sovietom „že sa musia správne chovať, lebo ináč im ukážeme, čo by sme mohli spraviť s ruskými mestami (Citované v Barry Broadfoot, Six War Years 1939-1945: Memories of Canadians at Home and Abroad, Don Mills, Ontario, 1976, p. 269).
Britskí a americký velitelia predpokladali, že Červená armáda obsadí Drážďany pár dní po bombardovaní, aby na vlastné oči videli silu britsko-amerického letectva. Nestalo sa tak, Červená armáda obsadila Drážďany až 8.5.1945.
Záverom pripomínam, že na rozdiel od Katyne, v prípade zločinu Winstona Churchilla dôkazu sú verejne známe.
Takže, prečo si demokratický svet nepripomína aj zmasakrovanie desiatok až stoviek tisíc civilistov v Drážďanoch Britmi a Američanmi, kde obetí bolo neporovnateľne viac ako v Katyni, a nesúdí ministerského predsedu Británie Winstona Churchilla, ako vojnového zločinca?
Nepripomína a ani nesúdi: Totalitný informačný systém, ako súčasť nášho moderného otroctva, to nedovolí. Musíme si už konečne natrvalo zapamätať, že „Barbari“ žijú na Východe a „Humanisti“ na Západe.
Karol Ondriaš
ondrias.sk
Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.
18.4.2010
|
, a dlasia vec: Musíme si už konečne natrvalo zapamätať,