Dávam na web stránku druhý-krát článok, lebo pôvodný článok niekto zo strachu z pravdy vymazal. Podľa pápežského preláta Msgr. Viktora Trstenického: ...„Smelo možno tvrdiť, že najdivšími prenasledovateľmi cirkvi a vôbec náboženstva boli u nás stalinskí komunisti, ktorých vodca Stalin má na svedomí podľa najnovších údajov 100 miliónov ľudí. Podobný Stalinovi bol hitlerovský nacizmus s 26 miliónmi ľudských obetí.“...
Citácia je z listu pápežského preláta Msgr. Viktora Trstenického prezidentovi SR R. Schusterovi z 18.7.2001, ktorý bol daný na vedomie aj vládnym predstaviteľom a najdôstojnejším cirkevným vrchnostiam. Zdroj: Kultúra – dvojtýždenník závislý od etiky. Ročník IV. – č. 19, z 19. septembra 2001, str. 1 a 3. http://adam.humanisti.sk/?p=119
Kde je hranica tunelovania mozgov? Ako vidieť z obrázku nižšie, po občianskej vojne v roku 1920 boľševické impérium (zhruba budúci Sovietsky zväz) malo 131 miliónov obyvateľov. Za 19 rokov, v roku 1939, malo už 170,467 milióna obyvateľov (pozri obrázok nižšie, kde je zobrazený nárast populácie Ruska). To znamená, že za 19 rokov počet obyvateľov sa zvýšil o 39,5 milióna, i napriek tomu, že stalinskí komunisti podľa pápežského preláta Msgr. Viktora Trstenického vyvraždili 100 miliónov nevinných ľudí. Keď to tak počítam, ak boľševici vyvraždili 100 miliónov zo 131 miliónov, ostalo im 31 miliónov obyvateľov, z nich 4-7 miliónov žien v reprodukčnom veku. Týchto 4-7 miliónov žien muselo porodiť za 19 rokov 140 miliónov detí, t.j. približne 23 detí na jednu ženu. Samozrejme, to je za predpokladu, že žiadne z detí za 19 rokov nezomrie a nezomrie ani jeden obyvateľ boľševického impéria počas 19 rokov. Je jasné, že starí a aj mladí zomierajú, takže keď berieme do úvahy úmrtnosť, odhadujem, že všetky ženy v reprodukčnom veku pod boľševickým terorom museli za 19 rokov porodiť okolo 200-300 miliónov detí. To ale znamená, že každá žena by musela mať okolo 30-60 detí, že každá žena musela rodiť každé 3-4 mesiace. Tým, že počet obyvateľov v roku 1939 stúpol až na 170 miliónov je jasný dôkaz, že boľševici donútili nevinné ženy rodiť každé 3-4 mesiace, po dobu 19 rokov. Nechápem, prečo slovenská kresťanská vrchnosť, ktorá je majstrom v hľadaní zločinov iných, tento fakt prehliadla. Predsa takýto boľševický teror na nevinných ženách nemá v histórii obdobu. Patrí medzi ďalšie najväčšie zločiny komunizmu.
Taktiež prehliadli ešte väčší zločin boľševikov. Boľševici v boľševickom impériu zavraždili 200000 kňazov a diakonov a prenasledovali cirkev na každom kroku, i napriek tomu, že celkový počet kňazov a diakonov v roku 1914 v Ruskom impériu bol len 113000. (V roku 1914 v Rusku bolo 55173 ruských ortodoxných kostolov a 29593 kaplniek, 112629 kňazov a diakonov, 550 mužských a 475 ženských kláštorov a 95259 mníchov a mníšok.)
To by ešte nič nebolo, predstavte si, akí boli tí boľševici prefíkane zločinní. Podľa oficiálnych údajov v komunistickej Ruskej federácii, v závislosti od regiónu, v roku 1987 bolo krstených 40-50% narodených detí a viac ako 60% ľudí malo kresťanskú pohreb. Je to viac ako v súčasnosti vo Švédsku, Anglicku, Holandsku a v ďalších demokratických krajinách. V Anglicku v súčasnosti vo veľkých mestách je krstené len jedno dieťa zo šiestich narodených. A anglické kostoly sa začali opäť plniť po roku 1989, paradoxne, imigrantmi z bývalého komunistického bloku. Pýtam sa, kto krstil v Rusku viac detí, ako v Anglicku, keď boľševici vyvraždili všetkých kňazov a diakonov až dvakrát? Je tu len jedna možnosť. Krstili ich totalitne sami boľševici-komunisti, ktorí na to nemali žiadne oprávnenie. Pričom doteraz sa na to neprišlo. Dokonca na to neprišli ani naši najvyšší cirkevní predstavitelia.
Pretože vo Švédsku, Dánsku, Nórsku, Japonsku, Fínsku, Francúzsku, v Južnej Kórei, v Nemecku je menej veriacich ako v bývalých boľševických krajinách, natíska sa otázka, ako dokázali boľševici vyvraždiť viac kňazov v týchto krajinách, ako v boľševickom impériu, kde ako som už ukázal, zavraždili každého kňaza dva-krát. Nie je mi jasné, prečo aj tento ďalší zločin boľševikov slovenská kresťanská vrchnosť opäť prehliadla.
Z vyššie uvedeného predpokladám, že slovenská kresťanská „verchuška“ prehliadla ešte veľa ďalších zločinov boľševikov. Jeden vidieť aj nižšie na obrázku. Populácia Ruskej federácie po odstránení boľševikov-komunistov od moci, od roku 1990 do roku 2010, klesla o 6 miliónov. Pre porovnanie, od roku 1941 do roku 1946, počas 2. Svetovej vojny populácia Ruskej federácie klesla o 6,5 miliónov. Prečo kresťanská vrchnosť neskúma, ako dokázali boľševici z pomsty, že ich odstránili od moci, znížiť počet obyvateľov Ruska skoro o toľko, ako to dokázala 2. Svetová vojna. (Podľa Giovanni Andrea Cornia a Vladimíra Popova, počet obetí kapitalistického systému po odstránení boľševikov-komunistov od moci po roku 1989 vypočítaný zo zvýšenia úmrtnosti bol 700000 ľudí ročne. http://www.wider.unu.edu/pressrelease/press-release-2001-4.pdf).
Z obrázku nižšie vidieť, že počas vlády komunistov od roku 1970 do roku 1990 sa počet obyvateľov v Rusku zvýšil o 18 miliónov. Po odstránení komunistov od moci sa počet obyvateľov znížil o 6 miliónov. Suma sumárom 24 miliónov ľudí, ktorý by mohli teraz žiť. Kto je zodpovedný za život 24 miliónov?
Je potrebné pripomenúť, že na odstránení komunistov od moci v bývalom socialistickom bloku a tým aj na počte obetí, ktoré sú porovnateľné s obeťami 1. a 2. Svetovej vojny sa významne podieľali aj fundamentálne veriaci kresťania, kresťanská vrchnosť a pápež. (Ján Čarnogurský, bývalý predseda vlády Slovenskej republiky: „Z legendárnej trojice, ktorá sa najviac zaslúžila o pád komunizmu – prezident Ronald Reagan, pápež Ján Pavol II. a spisovateľ Alexander Solženicyn...“, Impulz Číslo 3/2008, http://www.impulzrevue.sk/article.php?326).
Je pravdepodobné, že obete v bývalom socialistickom bloku po odstránení komunistov sú najvyššie a najvýznamnejšie v 20. storočí, okrem obetí 1. a 2. Svetovej vojny, za ktoré sú kresťanská vrchnosť a fundamentálne veriaci taktiež zodpovední.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že vytunelovaní sa môžu už teraz tešiť na ďalšie zločiny boľševikov, pretože počet možností je skoro nekonečne veľa.
Karol Ondriaš Ondrias.sk 25.9.2010
|