Karol Ondriaš - voľby do Európskeho parlamentu, eurovoľby

O nás
Videogaléria Karola Ondriaša
Pýtali ste sa aktuálne otázky ohľadom volieb do Európskeho parlamentu
Extrémizmus je dôsledkom úpadku kultúry, etiky a spoločenského systému: Karol Ondriaš v rozhovore pre osobnosti.sk Tlačiť E-mail
Piatok, 02 December 2005 21:48

Slovensko stále patrí v Európskej únii medzi krajiny, ktoré sa najmenšou mierou podieľajú na financovaní vedy. Myslíte si, že je to len otázka financií aby mohli byť veda a vzdelanie na vyššej úrovni?

 
Najdôležitejšie pre vedu a vzdelanie, aby sa rozvíjali, je ich postavenie v spoločnosti. Ľudia jej musia rozumieť a v hierarchii hodnôt veda a vzdelanie by mali byť vyššie, a nie zametené pod stolom ako je teraz. V súčasnosti, keď si pozriete médiá, tak aká je tam hierarchia hodnôt? Druhá vec sú peniaze. Lisabonská stratégia hovorí, že krajiny Európskej únie by mali dávať na vedu a výskum 3% HDP. Ale aj Európska únia sa chová k vede a vzdelaniu veľmi nespravodlivo. Rozpočet na vedu je 0,03 % a pritom na poľnohospodárstvo je rozpočet 44%. Vláda ale tvrdí, že veda, technika, výskum a vzdelanie sú prioritou. To sú neuveriteľné skutočnosti, ale verím, že sa to zmení.

 

 

 
Najdôležitejšie pre vedu a vzdelanie, aby sa rozvíjali, je ich postavenie v spoločnosti. Ľudia jej musia rozumieť a v hierarchii hodnôt veda a vzdelanie by mali byť vyššie, a nie zametené pod stolom ako je teraz. V súčasnosti, keď si pozriete médiá, tak aká je tam hierarchia hodnôt? Druhá vec sú peniaze. Lisabonská stratégia hovorí, že krajiny Európskej únie by mali dávať na vedu a výskum 3% HDP. Ale aj Európska únia sa chová k vede a vzdelaniu veľmi nespravodlivo. Rozpočet na vedu je 0,03 % a pritom na poľnohospodárstvo je rozpočet 44%. Vláda ale tvrdí, že veda, technika, výskum a vzdelanie sú prioritou. To sú neuveriteľné skutočnosti, ale verím, že sa to zmení.

Ako vedec pôsobíte na Ústave molekulárnej fyziológie a genetiky SAV. Aký je Váš názor na genetickú modifikáciu potravín? Aké sú riziká v konzumovaní takto upravovaných potravín?
 
S genetickou modifikáciou potravín čiastočne súhlasím. Napríklad s takou modifikáciou, ktorá dokáže zvýšiť úrodnosť plodín v krajinách tretieho sveta, aby menej ľudí hladovalo. Genetická modifikácia má ale jednu nevýhodu, že produkty môžu obsahovat látky, ktoré sa môžu prejaviť po čase, kedy sa ho nahromadí dostatočné množstvo. Typickým príkladom je choroba šialených kráv, kedy sa modifikácia určitej látky koncentruje v mozgu, a keď presiahne hranicu, čo trvá roky, sa začne mozog poškodzovať. Som za modifikáciu, ale produkty treba overiť, aby sme vedeli povedať, že je to správna cesta. V prírode existuje prirodzená selekcia. Napríklad pšenica má mnoho orôd, ale ak sa vytvorí iba pár druhov, tak hrozí, že tie zvyšné zaniknú. Ak by sa jednotlivé druhy pšenice v prírode sami selektovali, možno by vznikli pšenice lepšie ako sú tie súčasné geneticky modifikované.

A čo klonovanie ľudí? Kde sú podľa Vás morálne hranice vedy?
 
Dnes je možné technicky, že každý si môže vytvoriť klon. Zo svojho syna si môžete vytvoriť ďalšieho jemu podobného. Problém je v tom, že klon, nie je tak zdravý, ako pôvodný jedinec. Klony majú už v mladom veku choroby starých jedincov. Zatiaľ to nie je reálna hrozba, ale ak sa raz dostatočne vyvinú technológie, budú sa dať klonovať aj ľudia. To však nie je blízka budúcnosť.

Myslíte, že by sme mohli zabrániť ekologickým katastrofám? Ak áno, akým spôsobom?
 
Myslím, že by sme sa mali o to pokúsiť. Zdá sa, že globálne otepľovanie je skutočný jav a teplota keď stúpne iba o pol stupňa, sme svedkami toho, že každý štvrtý rok máme storočnú vodu. To je výsledok otepľovania ovzdušia. Otepľovanie súvisí s množstvom akumulovanej energie v ovzduší. Ako iste viete, hurikány sú v teplých krajinách. Je dosť nešťastné, že súčasná konštelácia sveta neznížila výskyt CO2 v ovzduší. I keď  náznaky už boli pred desiatimi rokmi, zatiaľ sa iba hovorí o znižovaní a nie o radikálnych zmenách.

Pôsobíte ako poslanec NR SR za KSS, ste vo vedení KSS a pôsobíte aj na vedeckom poli. Ako sa dajú všetky tieto činnosti skĺbiť?
 
Skĺbiť sa dajú veľmi ťažko. Problém je v tom, že v KSS je viac práce ako som si predstavoval. Poslanecká práca je veľmi náročná. V laboratóriu mám ale šťastie, že mám natoľko fundovaných spolupracovníkov, ktorí dokážu pracovať aj bezo mňa. A ja iba diskutujem o tom, že ako a čo sa robí. Zatiaľ sa viac cítim ako vedecký pracovník ako politik a myslím, že to aj týmto smerom pôjde.

Pýtam sa preto, lebo ste od 70-tych rokov pôsobili v zahraničí v Maďarsku, USA...
 
Ako ste sa tam dostali, keď v tom čase pre bežného človeka boli tieto miesta nedostupnými?
Bol som v tých krajinách na post-doktorandskom pobyte a na Columbia University som bol päťkrát pozvaný ako asistent profesor, kde sme riešili vedecké úlohy základného výskumu. Za socializmu v SAV, keď ste skončili CSc., tak ste mali možnosť zvýšiť si vzdelanie na post-doktorandskom pobyte v zahraničí. Našli ste niekoho, kto vo vašom odbore pracoval na tom istom alebo podobnom probléme, napísali ste mu na univerzitu list a oni Vám potom odpísali, že či môžete prísť alebo nie. Takou perličkou je, že sme raz s manželkou pozerali film Pevnosť Apačov v Bronxe a tam ukazovali Bronx v New Yorku. Manželke sa táto štvrť veľmi zapáčila a povedala, že by si ju chcela pozrieť. Tak som si pozrel univerzity v Bronxe, napísal som tam a prišiel som. Za socializmu ostala manželka so synom doma, lebo pozývajúca strana platila pobyt iba mne, tak sa to zvyklo robiť. Toto bol štandardný postup, ktorý mohol využiť každý, kto mal dostatok vedomostí a publikácií.

Tento mesiac sme oslávili 17. november. Ako sa vy staviate k tomu sviatku? Považujete 17. november za krok vpred alebo krok späť?
 
V tom čase som bol v USA. Rokom 1989 začala ekonomická a kúltúrna kolonizácia socialistického bloku. Správa OSN hovorí, že dôsledkom transformácie po roku  1989 zomrelo v bývalom socoialistickom bloku 9,7 mil. ľudí. Ja to vo svojej knihe nazývam genocídou. Keď si vezmeme, že každé tretie dieťa sa dostalo do chudoby, že stúpol počet vrážd, tak to sa nedá inak nazvať ako kolonizáciou určitého bloku. Ideologická kolonizácia. Socializmus bol nebezpečný pre kapitalizmus. Len ako poznámku poviem, že teraz sa hovorí o nedemokracii Lukašenka v Bielorusku, ale nikto nepovie, že v subsaharských kapitalistických krajinách denne zomrie 4,8 milióna detí ročne. A o to sa nikto nezaujíma. Tieto krajiny nemajú žiadne nerastné bohatstvo. Ja chápem rok 89’ ako určitý zlom, kde východný blok bol opäť začlenený do kapitalistického sveta, kde východná Európa bola 300 rokov kolonizovaná. My si priznávame chyby, ktoré sme urobili, ale žiadna politická strana sa toľkokrát neospravedlnila ako Komunistická strana a som zvedavý kedy tak urobia iné strany. Svetová banka teraz podala pozitívnu správu, že v bývalom socialistickom bloku je už len 60 miliónov chudobných. Už „len“! A pritom za socializmu ich boli 4 milióny.

V spoločnosti v posledných týždňoch rezonujú útoky extrémistických skupín. Má slovenská spoločnosť šancu stať sa tolerantnejšou a potlačiť ich činnosť? Alebo je to skôr problém, ktorý má riešiť polícia?
 
To je problém sociálnej nerovnosti, úpadok kultúry a etiky a celý systém, ktorý  hovorí o tom, že ty si individualista a staraj sa sám o seba ako najlepšie vieš. Štatistická ročenka má jednu kapitolu, ktorá sa nazýva Sociálna patológia. Keď si vezmete všetky parametre od roku 1989, tak počet vrážd sa z počtu 50 vyšplhal na 140. Násilné trestné činy sa zo 6 tisíc ich zvýšili na 14 tisíc. Všetky parametre sociálnej patológie hovoria, že spoločnosť ochorela. A ochorela preto, lebo sa zmenili zákony a ich výsledkom je, že každé tretie dieťa vyrastá v chudobe. Polovica detí vyrastá v neúplných rodinách. Mediálna kultúra je na úpadku a ľudia v nich sú niekedy až na úrovni zvierat. Všetko vplýva na výchovu mladých ľudí, ktorí nevedia, čo majú robiť a oni idú do extrémizmu. OSN vydáva štatistické ročenky, kde hovorí aký je rozdiel medzi bohatými a chudobnými. V roku 1960 bol pomer 30:1 o desať rokov 50:1 a teraz 74:1. To je zdrojom extrémizmu. Bezvýchodiskové situácie sú zdrojom extrémizmu. V rôznych štatistikách nájdete platy najbohatších ľudí, kde každý z nich zarobí 1,2 mil. dolárov za deň. A týchto 691 dolárových miliardárov ľudí zarobilo toľko peňazí, čo za socializmu v socialistickom bloku vyrobilo 126 milióna ľudí a toto je to, prečo teraz vo Francúzsku vypaľujú autá, prečo existuje terorizmus, prečo existuje Al Káida a prečo chce mať Irán jadrové zbrane. Vo svete je v súčasnosti taký systém, aby bohatí bohatli a chudobní nezbohatli.
Komentárov
Vyhľadávanie
Len registrovaní užívatelia môžu pridať komentár!

3.26 Copyright (C) 2008 Compojoom.com / Copyright (C) 2007 Alain Georgette / Copyright (C) 2006 Frantisek Hliva. All rights reserved."

 

Anketa

Ste za znárodnenie strategického majetku?
 

Externé odkazy