|
Prednes poslanca za KSS Karola Ondriaša ku návrhu zákona:
Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana ŠIMKA na vydanie zákona o protikomunistickom odboji. Tlač 1448. Návrh zákona je na : http://www.nrsr.sk/main.aspx?sid=schodze/cpt pod ČPT 1448.
1.2.2006,
K. Ondriaš, poslanec
Ďakujem za slovo. Vážení predsedajúci, dámy a páni, máme tu už, neviem, desiaty alebo dvadsiaty návrh zákona, ktorý má hovoriť o tom, ako komunisti boli zlí a ako všetci tí, ktorí sa postarali o odstránenie komunizmu, boli dobrí a ako to odvtedy ide všetko dobre.
Ja by som chcel diskutovať o tom, že čo mne v tomto zákone chýba a o tom, prečo tu máme taký zákon. Poviem štyri príčiny, prečo tu máme taký zákon.
Prvou príčinou, podávanie zákonov tohto typu, je zakryť genocídu na občanoch bývalého socialistického bloku, ktorá tam nastala po odstránení socializmu po roku 1989 a nejako potešiť a uspokojiť ľudí, ktorí sú zodpovední za túto genocídu a sú to ľudia, ktorí boli v protikomunistickom odboji. Nemyslím, že všetci, ale väčšina.
Teraz vám uvediem dôkazy o genocíde v bývalom socialistickom bloku, ktoré podávajú správy OSN. Správa OSN Transítion 1999 hovorí. „Od roku 1989 do roku 1999 zmizlo z bývalého socialistického bloku 9,7 milióna ľudí.“ Správa hovorí o tom, že títo ľudia by tam boli žili, keby nedošlo k prevratu a k víťazstvu protikomunistického odboja. Najnovšia správa, ktorá hovorí o genocíde v bývalom socialistickom bloku je správa o ľudskom rozvoji Human development report 2005, ktorá na strane 23 uvádza. Budem citovať. „Len v Rusku v rokoch 1992 a 2001 následkom reforiem zomrelo 7 milióna ľudí.“ Budem citovať ďalej zo správy, to čo pokladám za dôležité. „Okrem počtu mŕtvych v dôsledku zníženia dĺžky života odhad počtu ďalších obetí je 2,5 až 3 milióny mŕtvych“, len v Rusku.
A teraz budem citovať najdôležitejšiu vetu z tejto správy, aspoň podľa mňa. Správa hovorí. „V histórii ľudstva nie je známy precedens takéhoto počtu obetí bez vojny, hladomoru alebo epidémie“.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, ja nerozumiem, alebo možno nie som vzdelaný, alebo mám nejakú morálnu ujmu, neviem, prečo účastníkov protikomunistického odboja, výsledkom činnosti ktorých bola smrť 9,7 milióna ľudí, mám ja glorifikovať? Prečo ich máme morálne odmeňovať?
Teraz by som povedal, koľko obetí bolo na Slovensku po roku 1989. Kapitalistický systém na Slovensku po roku 1989 až doteraz vyprodukoval o 3 500 obetí viac ako bol priemer pred rokom 1989. Bolo to hlavne dôsledkom zvýšeniu počtu vrážd, zvýšeniu počtu ľudí, ktorí zomreli na ulici, alebo sa stratili. A ja sa pýtam, sú to naši hrdinovia, ktorí bojovali v protikomunistickom odboji, a ktorí sú zodpovední, alebo spoluzodpovední za 3 500 nevinných obetí na Slovensku? Aká je vaša morálka, keď v zákonoch, ktoré dávate o zločinoch komunizmu, o tomto sa vôbec nezmieňujete?
Teraz vám krátko poviem o iných negatívach, ktoré nám priniesli účastníci protikomunistického odboja. V bývalom socialistickom bloku, okrem 9,7 milióna mŕtvych, sú to stovky tisíc narkomanov. Stovky tisíc ďalších, ktorí majú AIDS. Milióny alkoholikov. Oficiálna správa Ruskej federácie hovorí, že len z detí je 1 milión bezdomovcov. Za toto máme ďakovať, alebo za toto máme glorifikovať účastníkov protikomunistického odboja?
Druhou príčinou predkladania takýchto zákonov je zakryť ekonomickú kolonizáciu Slovenska. A za túto ekonomickú kolonizáciu sú spoluzodpovední ľudia, ktorí bojovali aj v protikomunistickom odboji. Ja by som rád ukázal na výsledky ľudí v protikomunistickom odboji, ktoré sa prejavili v ekonomike. Prosil by som technikov, keby ma prepojili.
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, budem pokračovať vo svojom vystúpení k diskusii o návrhu zákona o protikomunistickom odboji. Úvodom som povedal, že niečo mi v tomto návrhu zákona chýba a v úvode som taktiež povedal, že budem diskutovať o tom, že prečo máme zákony takéhoto typu v Národnej rade Slovenskej republike každé dva mesiace.
Druhý dôvod prečo máme zákona takéhoto typu v Národnej rade je, že takéto zákony majú zakryť ekonomickú kolonizáciu Slovenska a celého socialistického bloku po roku 1989 a majú nejak potešiť tých ľudí, ktorí sú za túto ekonomickú kolonizáciu zodpovední a sú to mnohí aj tí, ktorí pracovali v protikomunistickom odboji. Ja by som rád ukázal na obrázkoch dôkazy ekonomickej kolonizácie Slovenska po roku 1989. Ja by som prosil technikov, áno už, za chvíľu. No ďakujem.
Takým jasným dôkazom kolonizácie Slovenska a celého socialistického bloku po roku 1989 je vzrast cien, majetku 30 najväčších korporácií na Newyorskej burze, kde vidíme, že po roku 1989 cena majetku týchto korporácií prudko stúpla a stúpla asi o 8 tisíc bodov, pritom aby cena indexu stúpla na 2500 bodov na to potreboval index 100 rokov. Tento vzrast indexu bol tak neočakávaný, alebo očakávaný, alebo zvláštny, že údaje o newyorskej burze hovoria o bode, keď index na newyorskej burze dosiahol vrchol 14.1.2000 dosiahol hodnotu 11 722 bodov, a v tomto bode majú poznámku „skončilo najväčšie v histórii nepretržitý rast indexu počas 107 mesiacov, t.j. za 9 rokov, od roku 1991 do 2000. Počas týchto 9 rokov bol prevedený majetok z bývalého socialistického bloku do zahraničia. Takto to dokumentuje newyorská burza.
Ja by som teraz povedal aspoň pár vetami, koľko zarábajú tí ľudia, na ktorých sa tento majetok previedol. Správa OSN uvádza, že v roku 1994 až 1998 200 najbohatších ľudí zarábalo, každý z nich denne 2 milióny dolárov. To bol denný plat po dobu 4 rokov, keď ceny indexu stúpali najrýchlejšie. V roku 2003 až 2004 491 dolárových miliardárov zarábalo, každý z nich denne 1,6 milióna dolárov. V roku 2004 to bolo 1,2 milióna dolárov denne, to denný príjem najbohatších, a zo správy sa dá vypočítať, že v roku 2004 príjem 691 dolárových miliardárov sa rovnal produkcii, ktorá sa vyprodukovala v bývalom socialistickom bloku v roku 2002 a ktorú vyprodukovalo 126 milióna obyvateľov. Ja považujem tieto údaje za tragédiu nášho regiónu za ktorú sú zodpovední hlavne účastníci protikomunistického odboja. Týmto by sa mali pochváliť ľudia z protikomunistického odboja a toto by malo byť nejako vyjadrené aj v dôvodovej správe k predloženému zákonu.
V predloženej správe k návrhu zákona sa hovorí, budem citovať: "Statočnosť, odvaha a odhodlanie ľudí z protikomunistického odboja môže byť zdrojom našej hrdosti". Táto veta ma veľmi prekvapila, lebo keď si všimnete poľnohospodársku produkciu po roku 1989 ako klesla, ja si nemyslím, že nemáme byť na to hrdí, i keď je možné, že ľudia z protikomunistického odboja sú na to hrdí, kde strata v poľnohospodárstve bola taká, že súčasná produkcia je v roku 1960. Podobne, ja si neviem predstaviť, ako môžu byť ľudia z protikomunistického odboja hrdí na výsledok ich práce, kde strata v stavebnej produkcii klesla až na úroveň, ktorá tu bola dosiahnutá v roku 1970. Dokonca priemyselná produkcia len v roku 2004 dosiahla úroveň socializmu.
Na čo môžu byť ľudia z protikomunistického odboja hrdí, to je, že náš hrubý domáci produkt v stálych cenách v súčasnosti je o 36% vyšší ako v roku 1989. Lenže tento údaj má jeden háčik, že napriek stúpnutiu hrubej domácej produkcie v reálnych cenách o 36% reálna mzda v súčasnosti nedosahuje úroveň socializmu. Keby sme si chceli vypočítať, koľko peňazí potrebujeme dať na reálnu mzdu, aby bola v súlade s nárastom hrubého domáceho produktu, tak bude to viac ako 50 miliárd korún ročne.
Podobne ani reálne dôchodky na Slovensku po roku 1990 nerástli a v súčasnosti, keď porovnáme náklady dôchodcov a dôchodky, reálne dôchodky sú o 25% nižšie ako v roku 1989. Ja si neviem pochopiť, ako máme byť hrdí na ľudi z protikomunistického odboja, ktorí sú za to zodpovední.
Ja zopakujem tú vetu z dôvodovej správy, „statočnosť, odvaha a odhodlanie ľudí z protikomunistického odboja môže byť zdrojom našej hrdosti“. Neviem, akým zdrojom môže byť výsledok, keď napriek hrubému domácemu produktu, ktorý sa zvýšil o 36%, reálne dôchodky sú o 25% nižšie.
Ja by som veľmi krátko sa zmienil o tretej príčine podávania takýchto návrhov zákonov.
Myslím si, že ďalšou príčinou podávania návrhov o protikomunistickom odboji je zakryť morálny úpadok spoločnosti na Slovensku po roku 1989. Dôkazy o morálnom úpadku spoločnosti podáva Štatistická ročenka Slovenskej republiky v kapitole Sociálna patológia. Keď to preložím do normálnej reči, tak táto kapitola hovorí ako je spoločnosť chorá. Keď si zoberieme štatistické ročenky, vaše štatistické ročenky, tak jednoznačne hovoria, že po roku 1989 spoločnosť ochorela. Počet trestných činov stúpol asi dvojnásobne. Neviem, či aj na toto máme byť hrdí. Počet vrážd stúpol dvojnásobne. Počet násilných trestných činov zo 6500 stúpol na 14 000. Aj toto je výsledkom ľudí, ktorí pracovali v protikomunistickom odboji. Počet stratených občanov stále stúpa. Od roku 1989 doteraz je to 1830 ľudí, ktorí sa stratili na viac.
Ja by som teraz krátko záverom povedal, že čo pokladám za pozitívum návrhu zákona. Má to jednu pozitívnu vec a ja som vďačný navrhovateľovi, že to tam je, že Ústav pamäti národa bude viesť evidenciu ľudí, ktorí sú za toto všetko zodpovední. A ja dúfam, že vydá publikovaný zoznam pre históriu, pre historikov a tento zoznam bude verejne dostupný.
Ale za hlavnú príčinu podávania podobných zákonov o boji proti komunizmu, o glorifikovaní bojovníkov proti komunizmu je, aby sme sa už nikdy nevymanili z politickej, ekonomickej, kultúrnej a mentálnej závislosti západu. Aby sme nemali vlastné banky, poisťovne, podniky, médiá. Aby sme nepoužívali ani vlastný rozum. Aby sme sa už nikdy nepostavili na vlastné nohy. Aby sme už nikdy nikomu nekonkurovali. Aby sme pravidelne platili kolonizačnú dávku.
Zákony o boji proti komunizmu sú tu preto, aby sa už nikdy opäť nestalo, že sa 400 miliónov Východoeurópanov, zväčša Slovanov vymanili spod vplyvu a kolonizácie západu, ako sa to stalo počas vlády komunistov, počas socializmu. Preto sa snažia niektorí, všetci vieme ktorí, zničiť socializmus, marxizmus, komunizmus a komunistov. A toto je hlavný dôvod, prečo sa musia pravidelne opakovať návrhy zákonov o...
B. Bugár, podpredseda NR SR
Pán poslanec, keby ste...
K. Ondriaš, poslanec
zločinoch komunizmu.
B. Bugár, podpredseda NR SR
Pán poslanec, keby ste počkali, lebo ani môj nefunguje mikrofón, takže. Vymeniť vedenie, súhlasím.
K. Ondriaš, poslanec
Ja mám pocit, že niekto to nezniesol psychicky. Môžem?
B. Bugár, podpredseda NR SR
Skúste, ešte to nefunguje.
K. Ondriaš, poslanec
Dve minúty, ak sa začne prenos. Ja ďakujem za premietanie.
B. Bugár, podpredseda NR SR
Ale ani môj, to je ten problém.
K. Ondriaš, poslanec
To je k ďalšiemu zákonu, ktorý predložíte. To máte spotrebu mlieka.
B. Bugár, podpredseda NR SR
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom k tomu, že je takýto problém, je to nemožné nejakým spôsobom opraviť veľmi rýchlo, prerušujem rokovanie a budeme pokračovať o 14.00 hodine. Pán poslanec dnes máte slovo bohužiaľ ..... (Prepisovateľka: vypnutý zvuk z mikrofónu predsedajúceho.)
K. Ondriaš, poslanec
Dobre, ďakujem. Je to možné toto?
(Prestávka.)
K. Ondriaš, poslanec
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, dámy a páni, verím, že to dnes dokončím. Len záverom by som chcel povedať, že predpokladám, že hlavnou príčinou podávania zákonov o boji proti komunizmu je, aby sme sa už nikdy nevymanili z politickej, ekonomickej, kultúrnej a mentálnej závislosti západu, aby sme nemali vlastné banky, poisťovne, podniky a médiá, aby sme nepoužívali vlastný rozum, aby sme sa už nikdy nepostavili na vlastné nohy, aby sme už nikdy, nikomu nekonkurovali, aby sme pravidelne platili kolonizačnú dávku.
Zákony o boji proti komunizmu sú tu preto, aby sa už nikdy opäť nestalo, že sa štyristo miliónov Východoeurópanov, zväčša Slovanov vymaní spod vplyvu a kolonizácie západu, ako sa to stalo počas vlády komunistov počas socializmu. Preto sa snažia niektorí, a my vieme ktorí, zničiť socializmus, marxizmus, komunizmus a komunistov. A toto je hlavný dôvod, prečo sa musia pravidelne opakovať návrhy zákonov o zločinoch komunizmu a glorifikovať ľudia, ktorí bojovali v protikomunistickom odboji.
Ja mám tri poznámky k pánu poslancovi Šimkovi. Ja si myslím, že zákony o zločinoch komunizmu, ktoré sa tu predkladajú majú iný cieľ, za aký ich vy predkladáte.
Ďalšia poznámka je o privatizácii, pán poslanec Šimko, vy ste tuná hovorili ako komunisti znárodňovali. Pán poslanec, ja neviem, kde ste chodili do školy, ale podľa údajov, kľúčové priemyselné odvetvia, bane, huty nad 150 až 500 zamestnancov boli znárodnené Benešovými dekrétmi v roku 1945. Po tomto znárodnení, ktoré urobili kapitalisti 57,7% zamestnancov pracovalo v znárodnených podnikoch. Bolo znárodnených 803 výrobných jednotiek, za kapitalizmu. Do roku 1948 v znárodnených podnikoch, ktoré boli znárodnené za kapitalizmu sa vyrábalo 69 % priemyselnej výroby Slovenska. Komunisti znárodnili len 31 %, len ten zvyšok.
Mám poslednú poznámku, kde sa tu často hovorí o tom, ako sa ťažko žilo za socializmu, ako mnohí ľudia boli utláčaní. Ja by som bol rád, keby ste raz si pozreli odborné renomované publikácie a nie publikácie ad hoc, ktoré, poviem to tak ľudovo, vymýšľajú kdejaké bandy lúpežníkov.
Ja vám zacitujem zo správy OSN z publikácie Transition 1999, ktorá hodnotí vývoj v bývalých socialistických krajinách po roku 1989 a porovnáva ho s vývojom, ktorý tam bol predtým a budem citovať. Citujem: "Pred rokom 1990 krajiny bývalého socialistického bloku boli pozoruhodné tým, že poskytovali občanom vysoký stupeň sociálnej bezpečnosti. Plná celoživotná zamestnanosť bola garantovaná. Hoci peňažný príjem bol nízky, bol stabilný a bezpečný. Veľa základného tovaru bolo dotovaného a bol regulárne dodávaný. Občania mali potravinovú bezpečnosť a boli adekvátne oblečení a ubytovaní. Vzdelanie a zdravotníctvo bolo garantované pre každého zadarmo. Občania po odchode do dôchodku mali zaistenú penziu a výhody z mnohých foriem sociálnej zábezpeky. Ale od roku 1989 sa celý prepracovaný systém sociálneho zabezpečenia rozpadol.". To je koniec citácie zo správy OSN.
Záverom by som chcel povedať, že myslím si, že budeme mať do národnej rady možno ešte desať, dvadsať, päťdesiat návrhov zákonov, ktoré budú odsudzovať komunizmus a socializmus. Ja si myslím, že preto, že týchto zákonov bude stále viac a viac, to je dôkazom toho, že socializmus a komunizmus je stále živý. Ďakujem vám za pozornosť.
|
