|
S úprimnou radosťou som privítal správu, že poľské centrum Karta pripravuje medzinárodný slovník disidentov, kde medzi takmer 400 protagonistami východoeurópskeho boja s komunizmom sa dostalo aj 9 Slovákov. Pre dejiny našej civilizácie to bude rozhodne dôležitý čin. Samozrejme predpokladám, že slovník bude obsahovať aj ďalšie dôležité údaje, aby disidenti neboli vytrhnutí z kontextu dejín.
Napríklad: Ako dokumentujú medzinárodné publikácie OSN a Svetovej banky, po páde socializmu v bývalom socialistickom bloku nastal všeobecný úpadok spoločnosti, kde len počet mužov, ktorí zmizli od roku 1990 až doteraz presiahol 10 miliónov. Správa OSN (UNDP: TRANSITION 1999) uvádza, že od roku 1989 do roku 1999 „zmizlo“ z bývalého socialistického bloku 9,7 milióna „mužov“. Správa na strane 42 hovorí: „Skoro 5,9 milióna mužov sa stratilo v Ruskej federácii, 2,6 milióna na Ukrajine. Spolu v bývalých krajinách Sovietskeho zväzu je to 9,0 milióna, a súčet pre všetky krajiny bývalého socialistického bloku je blízko 9,7 miliónov.“ Správa doslova hovorí: „Prechod na trhovú ekonomiku bol doslova smrteľný pre veľmi veľa ľudí“.
Neskoršia správa OSN „HDR 2005“ na strane 23 uviedla, že v dôsledku zvýšenia úmrtnosti v Rusku sa „stratilo“ 7 miliónov mužov. Citujem zo správy: „počet extra mŕtvych v Rusku počas 1992-2001 sa odhaduje na 2,5-3 milióna. Naša história nepozná prípad toľkého počtu obetí bez vojny, hladomoru alebo epidémie“.
<>br> Podľa publikácie vedúceho ruského ekonóma Vladimíra Popova v Rusku v dôsledku zlých životných podmienok a tým zvýšenej úmrtnosti zomieralo po roku 1989 o 700000 ročne viac ľudí ako za socializmu. Správa dodáva: „takéto veľké straty zaznamenáva štát len v prípade vojny“.
Keď porovnám tieto obete demokracie s počtom mŕtvych kontrarevolucionárov v stalinských gulagoch, tak demokracia po roku 1989 zabíjala 20-krát účinnejšie, ako to dokázal Stalin.
Verím, že v slovníku disidentov nebude chýbať zoznam týchto obetí a ani zoznam niekoľko miliónov detí-bezdomovcov, ktoré po roku 1989 v bývalom socialistickom bloku boli donútené žiť v kanáloch. Podobne slovník disidentov bude potrebné doplniť menami 500000 mladých dievčat, ktoré boli po roku 1989 podľa oficiálnych údajov predané na prostitúciu do celého sveta.
Podľa údajov Svetovej banky (World Development Indicators 1999) po roku 1989 počet obyvateľov v bývalom socialistickom bloku žijúcich pod hranicou chudoby za zvýšil za 5 rokov zo 14 miliónov na 147 miliónov, každý tretí obyvateľ bol chudobný.
Neviem, či slovník disidentov bude obsahovať aj zoznam 147 miliónov chudobných, či sa tam všetci zmestia. Alebo či bude obsahovať aj zoznam státisíce narkomanov a HIV pozitívnych ľudí, ktorých počet po roku 1989 stúpol 10000-krát.
V súčasnosti ma zaujíma pár otázok. Sú disidenti za tieto obete, ktoré niekoľkonásobne prevyšujú obete stalinských gulagov zodpovední? Ak áno, ako si ich rozdelia? Boli disidenti za svoju disidentskú činnosť platení? Ak áno, ako? To sú otázky, ktorú bude riešiť história vďaka medzinárodnému slovníku disidentov.
Preto vydanie slovníka, takýto záslužný a humánny čin je potrebné len privítať.
Karol Ondriaš
|
